Temenos (syn Aristomacha)

Temenos (starogr. Τέμενος – Temenos, lat. Temenus) je v gréckej mytológii syn Aristomacha, pochádzajúceho z rodu Heraklovcov.

Temenos a jeho brat Kresfontes približne osemdesiat rokov po trójskej vojne viedli piaty a tentokrát už víťazný útok Dórov na mykénsky Peloponéz.[1]

Pri predchádzajúcom útoku po mori Heraklovci neuspeli, lebo Hippotes zabil veštca z Arkádie o ktorom si myslel, že ho poslal nepriateľ. Za túto vraždu boh Apolón zničil Heraklovcom flotilu, ktorá vyplávala z Naupaktu morskou búrkou a navyše zostatok ich vojska potrestal hladomorom.[2] Heraklovci poprosili preto o radu veštiareň v Apolónovom chráme v Delfách a tá im odporučila, aby vinníka poslali do desaťročného vyhnanstva a zvolili si za vodcu trojokého.[2] Heraklovci radu uposlúchli, Hippota poslali do vyhnanstva a keď potom Temenos stretol muža na oslovi, čo mal len jedno oko ihneď pochopil, že veštba sa vzťahuje na neho. Tým mužom bol Oxylos, ktorý bol tiež Heraklovým potomkom a pôvodne vládol v Aitólii, ale stadiaľ musel do vyhnanstva, lebo nešťastnou náhodou na hrách v Tébach zabil hodeným diskom svojho brata.[3] Boh Apolón Heraklovcom potom odpustil a ich následná morská výprava z Naupaktu a vylodenie vojska na Peloponéze bolo už úspešné.[2]

Podľa Polyaina Temenos riadil útok Heraklovcov po mori cez morskú úžinu korintského zálivu z Naupaktu do Rhionu. Aby Temenos zmiatol nepriateľa poslal do Rhionu Lokrov, ktorí protivníka oklamali, že príprava v Naupakte je len predstieraný manéver a v skutočnosti sa chystá pozemný útok cez Istmos (korintská šija). Peloponézania posolstvu uverili a Temenos následne obsadil Rhion bez odporu.[4]

Heraklovci potom porazili posledného mykénskeho vládcu Tisamena a Peloponéz si podrobili. Krajinu si následne rozdelili žrebom. Kresfontes sa stal kráľom Messénie, keďže ich brata Aristodéma ešte pred útokom zabil blesk, Lakónia so svojim kráľovským sídlom v Sparte bola pridelená jeho synom Eurysthenovi a Proklovi a Temenos sa stal vládcom v Argu, kde predtým vládol Tisamenos.[5]

Temenos sa stal otcom desiatich detí, synov Keisa, Keryna, Falka, Agraia[6], Agelaa, Eurypyla, Kallia[7], Isthmia,[8] Klyta[9] a dcéry Hyrnétho.[7] Keďže funkciou veliteľa vojsk v Argu Temenos nemenoval ani jedného zo svojich synov, ale uprednostnil Déifonta, manžela svojej dcéry Hyrnethy, stalo sa mu toto rozhodnutie osudným. Jeho synovia Agelaos, Eurypylos a Kallias sa obávali, že Deifontes zneužije svoju moc a stane sa kráľom v Argu, preto najali vrahov, ktorí ich otca zavraždili.[7] Podľa Pausania jeho vrahmi boli synovia Keisos, Kerynes a Falkes. Kráľovstva v Argu sa nakoniec zmocnil Keisos, jeho najstarší syn.[10]

Podľa inej verzie Temenos utiekol do Tegee v Arkádii, kde zomrel ako mocná a uctievaná osoba.[11] Pausanias však píše, že v Argu po ňom pomenovali územie zvané Temenium, kde sa nachádzala aj jeho hrobka uctievaná Dórmi.[12]

Potomkom Temena pripisujú antickí autori založenie macedónskeho kráľovstva. Podľa legendy sa tam prvým kráľom stal Perdikkas I., ktorý spolu so svojimi bratmi Gauanom a Aeropom ušiel z Argu,[13] následne vyhnal zo svojej krajiny Pierov a začal vládnuť v novozaloženom sídle Aigai.[14](dnes Vergina)