Panzerkampfwagen VI Tiger II

Tento tank sa mal stať nástupcom tanku PzkpfwVI Tiger, ktorého výroba začala v roku 1942. Ale už krátko po začiatku výroby tanku PzKpfw VI Tiger Ausf H1 podalo nemecké velenie zákazku na nový ťažký tank, ktorý mal byť vyzbrojený kanónom 8.8 cm KwK 43. Tento kanón bol schopný na vzdialenosť 500 m preraziť 180 mm pancier. Vývoja nového tanku sa ujali firmy Porsche a Henschel. Okrem danej výzbroje mal mať sklonený pancier na čele s hrúbkou 150 mm a na bokoch s hrúbkou 80 mm. Tank mal by dosiahnuť rýchlosť aspoň 40 km/h.

Firma Porsche prišla s návrhom kombinovaného systému pohonu s elektromotormi. Dva spaľovacie motory s výkonom 150 kW mali pohánať generátory. Tento systém sa zdal náchylný na poruchy a navyše sa na výrobu elektromotorov spotrebovalo veľké množstvo medi a tak bol návrh firmy Porsche zamietnutý.

Henschel použil ako pohonnú jednotku motor Maybach s výkonom 515 kW. Tento motor bol už predtým použitý pri tanku Tiger I. Bol použitý systém dvojitých pojazdových kolies, štyri kolesá boli v zadnom rade a päť kolies bolo v prvom rade. Čelné pancierovanie bolo 150 – 180 mm. Tento model bol vo februári 1943 prijatý do výroby pod názvom PzKpfw VI Tiger I Ausf. B (Tiger II) a boli objednané tri prototypy.

Model zobrazujúci prvú verziu veže, známu aj ako „veža Porsche“.

Veža Henschelovej konštrukcie.

Výroba prototypov sa značne predĺžila. Prvý prototyp bol predvedený až 20. októbra 1943. V decembri toho istého roku bola začatá sériová výroba. Prvých 50 kusov malo vežu "Porsche", ostatné tanky mali vežu Henschel. Vzhľadom na použitie ťažšieho kanónu a silnejšieho pancierovania bola hmotnosť tanku Tiger II vyššia než hmotnosť tanku Tiger I. Tiger II vážil 69,8 t. To znižovalo jeho rýchlosť, spoľahlivosť a jazdné vlastnosti. Ale aj tak išlo o jeden z najlepšie vyzbrojených a najodolnejších tankov 2. svetovej vojny.

Pri niekoľkých prvých tankoch bol použitý binokulárny zameriavač, u ostatných bol však použitý monokulárny zameriavač. Veliteľské tanky boli vybavené rádiostanicami. Typ SdKfz 267 bol vybavený rádiostanicami FuG5 a FuG8 pre spojenie s plukom a divíziou. Tieto rádiostanice mali štandardné prútové antény. Na veliteľské tanky bolo prerobených asi 10 tankov Tiger II.

Tanky Tiger II boli prijaté do výzbroje na jar v roku 1944 a prvý raz boli použité v boji na východnom fronte. Najznámejšie je ale ich nasadenie v Ardenskej ofenzíve v decembri 1944. Tá sa začala 16. decembra 1944. Jej cieľom bolo znemožniť veľké akcie anglo-amerických jednotiek, aby mohli byť všetky vojenské sily nacistického Nemecka použité na východnom fronte proti ZSSR.

Tanky Tiger II boli taktiež použité v nemeckej ofenzíve pri Budapešti na jar roku 1945. V obidvoch veľkých operáciach však boli nasadené za nepriaznivých poveternostných podmienok, ktoré týmto 70 tonovým monštrám nepriali.

Tiger II bol jedným z najsilnejších tankov 2. svetovej vojny, proti ktorému nemali spojenci vhodnú zbraň. Ich čelné pancierovanie nebol schopný prekonať žiadny spojenecký protitankový kanón. Kráľovské Tigre mali vo svojej výzbroji predovšetkým elitné tankové divízie SS. Išlo o papierovo bezkonkurenčnú zbraň. Na západnom fronte im však Spojenci čelili svojou vzdušnou a početnou prevahou, na východnom fronte sa onedlho objavili ich kvalitní súperi vo forme ťažkých tankov IS-2 a stíhačov tankov ISU-122 a ISU-152. Ich nasadenie neovplyvnilo priebeh bojových operácii aj v dôsledku ich nízkeho počtu – 485 vyrobených kusov.

Výroba nemeckých tankov bola limitovaná vysokým podielom hrúbkového zvárania (X alebo V) pri výrobe korby a veže. To vyžadovalo 4x toľko osobohodín ako porovnateľné tanky spojencov (kde bola veľká časť konštrukčných prvkov liata).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Panzerkampfwagen VI Tiger II