Tchädžo (Korjo)

Tchädžo sa narodil 31. januára 877 do kupeckej rodiny, ktorá žila v meste Songdo (dnešný Käsong) a kontrolovala obchod na rieke Rjesong. Jeho otec Wang Rjung (kór. 왕륭 (王隆), neskôr kráľ Sedžo) získal pri obchodovaní s Čínou veľké bohatstvo. Matka je známa ako pani Han (neskôr kráľovná Üsuk). O jeho predkoch sa vie, že žili v Kogurju, čiže Wang Kon bol pôvodom Kogurjčan.[2][3][4]

Tchädžo začal svoju kariéru v turbulentných časoch Neskorých Troch kráľovstiev. V neskoršom období Silly sa mnoho miestnych pánov, ale aj banditov, búrilo proti vláde kráľovnej Činsong, ktorá nemala dostatočnú silu ani stratégiu na zlepšenie situácie svojho ľudu. Medzi rebelmi boli aj Kung Je zo severozápadného a Kjon Hwon z juhozápadného regiónu, ktorí získali väčšiu moc. Popri tom, ako ich vojská pochodovali proti miestnej sillskej šľachte a banditom, porazili a získali na svoju stranu mnoho ďalších povstaleckých skupín. V roku 895 priviedol Kung Je svoje vojsko až do ďalekej severozápadnej časti Silly, kde sa nachádzalo Songdo. Tchädžov otec sa spolu s ďalšími miestnymi klanmi Kung Jemu rýchlo vzdal. Wang Kon nasledoval svojho otca a vstúpil do služieb budúceho vládcu Tchäbongu.[1][5]

Kung Je si všimol, že Wang Kon je ako vojenský veliteľ veľmi schopný a povýšil ho na generála. Dokonca ho bral ako vlastného brata. V roku 900 viedol úspešné ťaženie proti miestnym klanom a armáde Neskorého Päkče v oblasti Čchungdžu, čím si získal ešte väčšiu slávu a uznanie od kráľa. V roku 903 viedol slávne námorné ťaženie na juhozápadnom pobreží Neskorého Päkče (Nadžu), zatiaľ čo Kjon Hwon bojoval proti Sille. Stál na čele ešte niekoľkých ďalších vojenských ťažení. Okrem toho pomohol utláčaným ľuďom, ktorí žili v Sille v biede. Verejnosť si ho obľúbila pre jeho vodcovské schopnosti a veľkorysosť.[1][5]

V roku 913 bol vymenovaný za premiéra novovzniknutého Tchäbongu. Kráľ Kung Je síce pomohol kráľovstvo založiť, no začal sa vyhlasovať za Budhu a prenasledovať ľudí, ktorí prejavili svoj nesúhlas s jeho náboženskými tvrdeniami. Dal popraviť mnoho mníchov a neskôr aj vlastnú manželku s dvoma synmi. Verejnosť sa od neho začala odvracať a jeho nákladné rituály a krutovláda spôsobovali ešte väčší odpor.[1][5]

V roku 918 sa tajne stretli štyria generáli – Hong Ju (kór. 홍유 (洪儒)), Pä Hjon-gjong (kór. 배현경 (裵玄慶)), Sin Sung-gjom (kór. 신숭겸 (申崇謙)) a Pok Či-gjom (kór. 복지겸 (卜智謙)) – a dohodli sa, že Kung Jeho zvrhnú a ako nového kráľa korunujú Wang Kona. Ten bol spočiatku proti, no nakoniec s ich plánom súhlasil. Ešte v tom roku bol Kung Je z trónu zosadený a zavraždený v blízkosti hlavného mesta Čchorwon.[6] Generáli vyhlásili Wang Kona za nového kráľa tohto krátko-trvajúceho štátu. Kráľovstvo premenoval na Korjo, čím sa začala nová dynastia. V ďalšom roku zmenil hlavné mesto. Stalo sa ním jeho rodisko a dostalo meno Kägjong.[1][5]

Tchädžo vyhlásil budhizmus za štátne náboženstvo a vyzýval na opätovné dobytie severných častí Kórey a Mandžuska, ktoré malo pod kontrolou Palhä. V roku 926 si Kitani podmanili rozľahlé oblasti Mandžuska a Sibíri a veľká časť tamojšieho obyvateľstva na čele s posledným korunným princom Tä Kwang-hjonom utiekla do Korja. Tchädžo ich prijal ako občanov, keďže Palhä aj Korjo pochádzali zo zaniknutého Kogurja.[7][8] Získal tiež vtedy opustené kogurjské hlavné mesto Pchjongjang. Namiesto dobývania a násilného privádzania pod svoju kontrolu sa Tchädžo snažil získať v miestnych klanoch spojencov, s ktorými by mohol spolupracovať.[1][5]

Bitka pri hore Kongsan

V roku 927 voviedol Kjon Hwon svoje vojsko do Kjongdžu, hlavného mesta Silly, kde chytil a popravil kráľa Kjongäho. Ako bábkového vládcu tam na trón dosadil kráľa Kjongsuna a následne svoju armádu otočil proti Korju. Keď sa o tom Tchädžo dozvedel, plánoval zaútočiť pri hore Kongsan (dnešná hora Pchalgongsan, blízko mesta Tägu) s 5 000 jazdcami, keď sa bude Kjonovo vojsko vracať domov.[9] V bitke však utrpel drvivú porážku, stratil väčšinu armády a prišiel aj o svojich generálov Kim Naka a Sin Sung-gjoma – muža, ktorý ho dosadil na trón. Lenže Korjo sa po prehre rýchlo zotavilo a na fronte sa útoku Neskorého Päkče úspešne ubránilo.[1][5]

V roku 935 mal Kjongsun, posledný kráľ Silly, pocit, že už nie je spôsob, ako by mohol svoju krajinu oživiť, a tak sa jej vzdal v prospech Korja. Tchädžo túto kapituláciu s radosťou prijal, dal mu titul princa a oženil sa s jeho dcérou (kráľ mal 6 kráľovien a mnoho ďalších manželiek, nakoľko si bral dcéry všetkých miestnych pánov). To sa Kjon Hwonovi veľmi nepáčilo. Kjonov otec, ktorý vlastnil oblasť Sangdžu, sa tiež rozhodol pridať K Tchädžovi. Prenechal mu dané územie a bol prijatý ako kráľov otec.[1][5][10]

V tom istom roku sa uskutočnilo aj povstanie proti Kjon Hwonovi, ktoré viedol jeho najstarší syn Kjon Sin-gom (kór. 견신검 (甄神劍)) spolu s bratmi Jang-gomom a Jong-gomom. Nepáčilo sa im, že otec uprednostňuje ako nástupníka trónu ich polovičného brata Kum-ganga. Kjon Hwan bol väznený v chráme Kumsansa a čakalo ho vyhnanstvo, ale podarilo sa mu utiecť do Korja, kde bol braný ako Tchädžov otec. Zomrel tesne pred tým, ako bolo Neskoré Päkče porazené.[1][5][10]

V roku 936 viedol Tchädžo posledné ťaženie proti Singomovi. Ten síce bojoval, ale vzhľadom na veľkú nevýhodu a vnútorný konflikt sa nakoniec vzdal. Tchädžo tak obsadil aj Neskoré Päkče a druhýkrát zjednotil národ (prvýkrát to bola Zjednotená Silla).[1][5][10]

Tchädžo sa snažil do svojej koalície priviesť aj nepriateľov. Vládcom a šľachte z porazených krajín (Neskoré Päkče, Silla, Palhä) rozdával tituly a majetky. Snažil sa tak v svojom kráľovstve zabezpečiť stabilitu a jednotu – presne to, čo v posledných rokoch chýbalo Sille.[1][5]

Hjollung – hrobka kráľa Tchädžonga

Tchädžo zomrel vo veku 66 rokov 4. júla 943 v dôsledku choroby. Pochovaný je v kráľovskej hrobke Hjollung, ktorá sa nachádza v severokórejskom meste Käsong. Hrobka sa začala stavať po jeho smrti, ale po japonskej okupácii (1910 – 1945) z nej veľa neostalo. Veľká rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1994.[2][11][1]

Zjednotenie Neskorých Troch kráľovstiev v roku 936 bolo v kórejskej histórii veľmi dôležité. Silla v roku 668 zjednotila približne len polovicu obyvateľov Kórejského polostrova a jeho okolia, keďže severné časti ovládalo Palhä, ktoré sa presadilo ako nástupca Kogurja. Tchädžovo zjednotenie v roku 936 bolo úplnejšie, nakoľko po ňom ostal len jeden štát a jeden národ (na rozdiel od 7. storočia, kedy vznikli Zjednotená Silla a Palhä). Obyvatelia Kórejského polostrova potom ostali v jednom zjednotenom štáte až do roku 1948, keď ruské a americké okupačné vojská rozdelili Kóreu na sever a juh. Názov Korjo je odvodený od Kogurja, jedného z Troch kráľovstiev. Exonym „Kórea“ je odvodený práve od Korja.[12][13]

• hangul: 응운원명광렬대정예덕장효위목인용신성대왕
• hanča: 應運元明光烈大定睿德章孝威穆仁勇神聖大王
• prepis: Ungun Wonmjong Gwangnjol Dädžong Jedok Džanghjo Ümok Injong Sinsong Däwang
• preklad: Kráľ Ungun Wonmjong Gwangnjol Dädžong Jedok Džanghjo Ümok Injong Sinsong Veľký

^a Zahrnutá je aj jeho vláda v Tchäbongu.

• Korjo
• Rodokmeň panovníkov Korja
• Zoznam panovníkov Kórey

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tchädžo (Korjo)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Taejo of Goryeo na anglickej Wikipédii a 고려 태조 na kórejskej Wikipédii.