Zoznam panovníkov Kórey
Toto je zoznam kráľov a cisárov vládnucich na území Kórey.
Kočoson
Kočoson (? – 108 p. n. l.) bolo prvé kórejské kráľovstvo. Podľa legendy ho v roku 2333 p. n. l. založil Tangun.[1] Archeologické dôkazy kočosonskej kultúry z bronzovej doby sa našli na severe Kórey a v provincii Liao-ning. Rôzne archeologické nálezy ukazujú, že medzi 9. až 4. storočím p. n. l. bol Kočoson prosperujúcim štátom a samozvaným kráľovstvom.[2] Tangun aj Kiča sú obaja považovaní za mytologické postavy.[3][4][5][6][7]
Tangun Čoson
| Portrét | Meno | Roky panovania | |
|---|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | ||
 |
Tangun Wanggom | 단군왕검 (檀君王儉) | ? – ? p. n. l. |
Kiča Čoson
| Meno | Roky panovania | |
|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | |
| Kiča | 기자 (箕子) | ? – ? 11. storočie p. n. l. |
| Čun | 준왕 (準王) | ? – 194 p. n. l. |
Pujo
Pujo (približne 2. storočie p. n. l. – 494 n. l.) bolo kráľovstvo, ktoré sa rozprestieralo na území dnešnej severovýchodnej Číny a severnej časti Kórey. Historických záznamov je síce málo a vzájomne si odporujú, no existujú dohady, že v 1. storočí p. n. l. sa od Puja oddelilo Východné Pujo a pôvodné kráľovstvo sa niekedy označuje ako Severné Pujo. V roku 494 boli jeho pozostatky pričlenené k susednému kráľovstvu Kogurjo.[8]
Skoré Východné Pujo
| Meno | Roky panovania | |
|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | |
| Hä Buru | 해부루 (解夫婁) | ? – ? p. n. l. |
| Kumwa | 해금와 (解金蛙) | ? – ? p. n. l. |
| Täso | 해대소 (解臺素) | ? p. n. l. – 22 n. l. |
Kalsa Pujo
| Meno | Roky panovania | |
|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | |
| Zakladateľ Kalsy | 갈사왕 (曷思王) | 21 – ? n. l. |
| Neznámy (syn zakladateľa Kalsy) | Neznámy | ? – ? |
| Hä Dodu | 해도두 (解都頭) | ? – 68 n. l. |
Neskoré Severné Pujo
| Meno | Roky panovania | |
|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | |
| Putchä | 부태왕 (夫台王) | ? – ? 2. storočie |
| Ügutchä | 위구태왕 (慰仇太王) | ? – ? 2. storočie |
| Kanügo | 간위거왕 (簡位居王) | ? – ? 3. storočie |
| Marjo | 마려왕 (麻余王) | ? – ? 3. storočie |
| Uirjo | 의려왕 (依慮王) | ? – 285 n. l. |
| Uira | 의라왕 (依羅王) | 286 – ? n. l. |
| Hjon | 현왕 (玄王) | ? – 346 n. l. |
| Joul | 여울왕 (餘蔚王) | ? – 384 n. l. |
| Čan | 잔 (孱) | ? – 494 n. l. |
Kogurjo
Kogurjo (37 p. n. l. – 668 n. l.) bolo jedným z Troch kráľovstiev. Niektorí kogurjskí panovníci používali titul „tchäwang“ (kór. 태왕 (太王) – najväčší zo všetkých kráľov).a
| Osobné menáb c | Roky panovania | Posmrtné menod | ||
|---|---|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | |
| Ko Ču-mong Ko Čchu-mo Ko Sang-hä |
고주몽 (高朱蒙) 고추모 (高鄒牟) 고상해 (高象解) |
37 – 19 p. n. l. | Tongmjong Tongmjongsong | 동명왕 (東明王) 동명성왕 (東明聖王)e |
| Hä Ju-ri Hä Ju-rju Hä Nu-ri |
해유리 (解琉璃, 類利) 해유류 (解孺留) 해누리 (解累利) |
19 p. n. l. – 18 n. l. | Juri Jurimjong | 유리왕 (琉璃王) 유리명왕 (琉璃明王)e |
| Hä Mu-hjul | 해무휼 (解無恤) | 18 – 44 | Tämusin Tähädžurju | 대무신왕 (大武神王) 대해주류왕 (大解朱留王) |
| Hä Säk-ču | 해색주 (解色朱) | 44 – 48 | Mindžung | 민중왕 (閔中王) |
| Hä U Hä Ä-ru Hä Mang-nä |
해우 (解憂) 해애루 (解愛婁) 해막래 (解莫來) |
48 – 53 | Mobon | 모본왕 (慕本王) |
| Ko Gung Ko O-su |
고궁 (高宮) 고어수 (高於漱) |
53 – 146 | Tchädžo Kukdžo | 태조[대]왕 (太祖[大]王) 국조왕 (國祖王) |
| Ko Su-song | 고수성 (高遂成) | 146 – 165 | Čchadä | 차대왕 (次大王) |
| Ko Päk-go Ko Päk-gu |
고백고 (高伯固) 고백구 (高伯句) |
165 – 179 | Sindä | 신대왕 (新大王) |
| Ko Nam-mu | 고남무 (高男武) | 179 – 197 | Kogukčchon Kukjang | 고국천왕 (故國川王) 국양왕 (國襄王) |
| Ko Jon-u Ko I-i-mo |
고연우 (高廷優) 고이이모 (高伊夷模) |
197 – 227 | Sansang | 산상왕 (山上王) |
| Ko U-ü-go Ko Ü-gung Ko Kjo-čche |
고우위거 (高憂位居) 고위궁 (高位宮) 고교체 (高郊彘) |
227 – 248 | Tongčchon Tongjang | 동천왕 (東川王) 동양왕 (東襄王) |
| Ko Jon-bul | 고연불 (高然弗) | 248 – 270 | Čungčchon Čungjang | 중천왕 (中川王) 중양왕 (中襄王) |
| Ko Jang-no Ko Jak-u |
고약로 (高藥盧) 고약우 (高若友) |
270 – 292 | Sočchon Sojang | 서천왕 (西川王) 서양왕 (西襄王) |
| Ko Sang-bu Ko Sap-si-ru |
고상부 (高相夫) 고삽시루 (高插矢婁) |
292 – 300 | Pongsang Čchigal | 봉상왕 (烽上王) 치갈왕 (雉葛王) |
| Ko Ul-bul Ko U-bul |
고을불 (高乙弗) 고우불 (高憂拂) |
300 – 331 | Mičchon Hojang | 미천왕 (美川王) 호양왕 (好攘王) |
| Ko Sa-ju Ko Ju Ko Sö |
고사유 (高斯由) 고유 (高劉) 고쇠 (高釗) |
331 – 371 | Kogukwon | 고국원왕 (故國原王) |
| Ko Ku-bu | 고구부 (高丘夫) | 371 – 384 | Sosurim | 소수림왕 (小獸林王) |
| Ko I-rjon Ko O-či-či |
고이련 (高伊連) 고어지지 (高於只支) |
384 – 391 | Kogukjang | 고국양왕 (故國攘王) |
| Ko Tam-dok Ko An |
고담덕 (高談德) 고안 (高安) |
391 – 413 | Kwanggätcho Veľký | 광개토왕 (廣開土王) |
| Ko Ko-rjon Ko Jon |
고거련 (高巨連) 고연 (高璉) |
413 – 491 | Čangsu | 장수왕 (長壽王) |
| Ko Na-un Ko Un |
고나운 (高羅雲) 고운 (高雲) |
491 – 519 | Mundžamjong | 문자명왕 (文咨明王) |
| Ko Hung-an Ko An |
고흥안 (高興安) 고안 (高安) |
519 – 531 | Andžang | 안장왕 (安藏王) |
| Ko Po-čong Ko Čong |
고보정 (高寶廷) 고정 (高廷) |
531 – 545 | Anwon | 안원왕 (安原王) |
| Ko Pchjong-song | 고평성 (高平成) | 545 – 559 | Jangwon Jangkang | 양원왕 (陽原王) 양강왕 (陽崗王) |
| Ko Jang-song Ko Jang Ko Tchang |
고양성 (高陽成) 고양 (高陽) 고탕 (高湯) |
559 – 590 | Pchjongwon Pchjongkang | 평원왕 (平原王) 평강왕(平岡王) |
| Ko Tä-won Ko Won |
고대원 (高大元) 고원 (高元) |
590 – 618 | Jongjang Pchjongjang | 영양왕 (嬰陽王) 평양왕 (平陽王) |
| Ko Kon-mu Ko Mu Ko Song |
고건무 (高建武) 고무 (高武) 고성 (高成) |
618 – 642 | Jongnju | 영류왕 (榮留王) |
| Ko Po-čang Ko Čang |
고보장 (高寶藏) 고장 (高藏) |
642 – 668 | Žiadne | Žiadne |
Poznámky:
a Niektoré kogurjské záznamy o kráľoch, najmä o Kwanggätchovi, používajú titul „tchäwang“ alebo „hotchäwang“, čo v preklade znamená „veľký kráľ“ alebo „najväčší kráľ“. Niektorí tvrdia, že by sa to malo prekladať ako „cisár“ (ekvivalent k čínskemu titulu „chuang-ti“ (čín. 皇帝)), ale vo všeobecnosti to akceptované nie je. Najúplnejšie a najstaršie existujúce texty o kórejskej histórii, Samguk sagi a Samguk jusa, ktoré boli napísané niekoľko storočí po zániku Kogurja, používajú titul „wang“ (kór. 왕 – kráľ).
b Králi Kogurja mali priezvisko Ko (výnimkou boli len králi Juri, Tämusin, Mindžung a Mobon, ktorých priezvisko bolo Hä). Všetci patrili do rovnakej patrilineárnej pokrvnej príbuznosti. Nie je jasné, či sú tieto dve priezviská rôznou transkripciou rovnakého mena, alebo dôkazom mocenského boja.
c Samguk sagi, Samguk jusa a niekedy aj iné záznamy spomínajú „ďalšie mená“, „rodné mená“, „detské mená“ či „osobné mená“.
d Kráľovské mená sa vo všeobecnosti odvodzovali od miesta, kde bol kráľ pochovaný. Nemusí to nutne zodpovedať čínskemu poňatiu posmrtného mena (čín. 諡號 – ši-chao).
e Mená a dátumy čolbonskej línie sú zo Samguk sagi. Wej-šu (čín. 魏書 – História dynastie Wej) ponúka tieto mená: Ču-mong (kór. 주몽 (朱蒙)), Jo-dal (kór. 여달 (閭達)), Si-jo-hä (kór. 시여해 (始閭諧)), Jo-jul (kór. 여율 (如栗)) a Mang-nä (kór. 막래 (莫來)). Legendárna línia bola s istými variantmi vytvorená na začiatku 5. storočia, keď dal kráľ Čangsu vybudovať pomník svojmu otcovi a Kogurjo uzavrelo zmluvu so Severným Wejom. Na pomníku sú napísané tieto mená: Čchu-mo (kór. 추모 (鄒牟)), Ju-rju (kór. 유류 (儒留)) a Tä-ču-rju (kór. 대주류 (大朱留)). Spojenia medzi týmito menami nie sú jasné.
Zdroje: Akadémia kórejských štúdií,[9] Korea Britannica Corporation a Doopedia.[10]
Rodokmeň
Päkče
Päkče (18 p. n. l. – 660 n. l.) bolo jedným z Troch kráľovstiev. Pokiaľ nie je uvedené inak, chrámové mená sa zhodovali s osobnými.
| Osobné mená | Roky panovania | Posmrtné meno | ||
|---|---|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | |
| Pujo On-čo | 부여온조 (扶餘溫祚) | 18 p. n. l. – 28 n. l. | Ončo | 온조왕 (溫祚王) |
| Pujo Ta-ru | 부여다루 (扶餘多婁) | 28 – 77 | Taru | 다루왕 (多婁王) |
| Pujo Ki-ru | 부여기루 (扶餘己婁) | 77 – 128 | Kiru | 기루왕 (己婁王) |
| Pujo Kä-ru | 부여개루 (扶餘蓋婁) | 128 – 166 | Käru | 개루왕 (蓋婁王) |
| Pujo Čcho-go Pujo So-go Pujo Sok-go |
부여초고 (扶餘肖古) 부여소고 (扶餘素古) 부여속고 (扶餘速古) |
166 – 214 | Čchogo Sogo Sokgo | 초고왕 (肖古王) 소고왕 (素古王) 속고왕 (速古王) |
| Pujo Ku-su Pujo Kü-su |
부여구수 (扶餘仇首) 부여귀수 (扶餘貴須) |
214 – 234 | Kusu Küsu | 구수왕 (仇首王) 귀수왕 (貴須王) |
| Pujo Sa-ban Pujo Sa-bi Pujo Sa-i |
부여사반 (扶餘沙泮) 부여사비 (扶餘沙沸) 부여사이 (扶餘沙伊) |
234 | Saban Sabi Sai | 사반왕 (沙泮王) 사비왕 (沙沸王) 사이왕 (沙伊王) |
| Pujo Ko-i Pujo Ku-i Pujo Ko-mo |
부여고이 (扶餘古爾) 부여구이 (扶餘久爾) 부여고모 (扶餘古慕) |
234 – 286 | Koi Kui Komo | 고이왕 (古爾王) 구이왕 (久爾王) 고모왕 (古慕王) |
| Pujo Čchäk-gje Pujo Čchong-gje |
부여책계 (扶餘責稽) 부여청계 (扶餘靑稽) |
286 – 298 | Čchäkgje Čchonggje | 책계왕 (責稽王) 청계왕 (靑稽王) |
| Pujo Pun-so | 부여분서 (扶餘汾西) | 298 – 304 | Punso | 분서왕 (汾西王) |
| Pujo Pi-rju | 부여비류 (扶餘比流) | 304 – 344 | Pirju | 비류왕 (比流王) |
| Pujo Kje | 부여계 (扶餘契) | 344 – 346 | Kje | 계왕 (契王) |
| Pujo Ku | 부여구 (扶餘句) | 346 – 375 | Kunčchogo Čchogo Sokgo Čogo | 근초고왕 (近肖古王) 초고왕 (肖古王) 속고왕 (速古王) 조고왕 (照古王) |
| Pujo Su | 부여수 (扶餘須) | 375 – 384 | Kungusu Kungüsu Küsu Kürju Kuso | 근구수왕 (近仇首王) 근귀수왕 (近貴首) 귀수왕 (貴首王) 귀류왕 (貴流王) 구소왕 (久素王) |
| Pujo Čchim-nju | 부여침류 (扶餘枕流) | 384 – 385 | Čchimnju | 침류왕 (枕流王) |
| Pujo Čin-sa Pujo Hü |
부여진사 (扶餘辰斯) 부여휘 (扶餘暉) |
385 – 392 | Činsa | 진사왕 (辰斯王) |
| Pujo A-sin Pujo A-bang Pujo A-hwa Pujo A-mi |
부여아신 (扶餘阿莘) 부여아방 (扶餘阿芳) 부여아화 (扶餘阿花) 부여아미 (扶餘阿美) |
392 – 405 | Asin Abang Ahwa Ami | 아신왕 (阿莘王) 아방왕 (阿芳王) 아화왕 (阿花王) 아미왕 (阿美王) |
| Pujo Jong Pujo Čon |
부여영 (扶餘映) 부여전 (扶餘腆) |
405 – 420 | Čondži Čikdži Čindži | 전지왕 (腆支王) 직지왕 (直支王) 진지왕 (眞支王) |
| Neznáme meno | Neznáme meno | 420 – 427 | Kuisin | 구이신왕 (久爾辛王) |
| Pujo Pi-ju Pujo Pi |
부여비유 (扶餘毗有) 부여비 (扶餘毗) |
427 – 455 | Piju Konju Pchirju | 비유왕 (毗有王) 곤유왕 (昆有王) 피류왕 (避流王) |
| Pujo Kjong Pujo Kjong-sa |
부여경 (扶餘慶) 부여경사 (扶餘慶司) |
455 – 475 | Käro Kungäru | 개로왕 (蓋鹵王) 근개루왕 (近蓋婁王) |
| Pujo To Pujo Mo-do |
부여도 (扶餘都) 부여모도 (扶餘牟都) |
475 – 477 | Mundžu | 문주왕 (文周王) |
| Pujo Sam-gun Pujo Sam-gol Pujo Im-gol |
부여삼근 (扶餘三斤) 부여삼걸 (扶餘三乞) 부여임걸 (扶餘壬乞) |
477 – 479 | Samgun Mungun | 삼근왕 (三斤王) 문근왕 (文斤王) |
| Pujo Mo-dä Pujo Tä Pujo Ma-mo Pujo Mal-da |
부여모대 (扶餘牟大) 부여대 (扶餘大) 부여마모 (扶餘摩牟) 부여말다 (扶餘末多) |
479 – 501 | Tongsong Malda | 동성왕 (東城王) 말다왕 (末多王) |
| Pujo Sa-ma Pujo Jung |
부여사마 (扶餘斯麻 or 斯摩) 부여융 (扶餘隆) |
501 – 523 | Murjong Sama | 무령왕 (武寧王) 사마왕 (斯麻王) |
| Pujo Myeongnong Pujo Myeong |
부여명농 (扶餘明禯 or 明穠) 부여명 (扶餘明) |
523 – 554 | Song Mjong Songmjong | 성왕 (聖王) 명왕 (明王) 성명왕 (聖明王) |
| Pujo Čchang | 부여창 (扶餘昌) | 554 – 598 | Üdok Čchang | 위덕왕 (威德王) 창왕 (昌王) |
| Pujo Kje | 부여계 (扶餘季) | 598 – 599 | Hje Hon | 혜왕 (惠王) 헌왕 (獻王) |
| Pujo Son Pujo Hjo-sun |
부여선 (扶餘宣) 부여효순 (扶餘孝順) |
599 – 600 | Pop | 법왕 (法王) |
| Pujo Čang Pujo So-dong |
부여장 (扶餘璋) 부여서동 (扶餘薯童) |
600 – 641 | Mu Mugang Mugwang | 무왕 (武王) 무강왕 (武康王) 무광왕 (武廣王) |
| Pujo Ui-ča | 부여의자 (扶餘義慈) | 641 – 660 | Žiadne | Žiadne |
| Pujo Pchung Pujo Pchung-čang |
부여풍 (扶餘豊) 부여풍장 (扶餘豊障 alebo 豊璋) |
660 – 663 | Žiadne | Žiadne |
Rodokmeň
Silla
Silla (57 p. n. l. – 935 n. l.) bolo jedným z Troch kráľovstiev. Prví panovníci pochádzali z klanov Pak, Sok a Kim. Sillskí monarchovia mali rôzne tituly, napríklad „isagum“ (kór. 이사금 (尼師今)) a „maripgan“ (kór. 마립간 (麻立干)), čo sú vlastne archaizmy slova vládca. Niektorí sillskí králi (rovnako ako niektorí z dynastie Päkčä) sa vyhlásili za cisárov.
| Osobné mená | Roky panovania | Posmrtné meno | ||
|---|---|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | |
| Pak Hjok-go-se | 박혁거세 (朴赫居世) | 57 p. n. l. – 4 n. l. | Hjokgose | 혁거세 거서간 (赫居世居西干) |
| Pak Nam-hä | 박남해 (朴南解) | 4 – 24 | Namhä | 남해차차웅 (南解次次雄) |
| Pak Ju-ri | 박유리 (朴儒理) | 24 – 57 | Juri | 유리이사금 (儒理尼師今) |
| Sok Tchal-hä | 석탈해 (昔脫解) | 57 – 80 | Tchalhä | 탈해이사금 (脫解尼師今) |
| Pak Pcha-sa Pak Kom |
박파사 (朴婆娑) 박검 (朴儉) 박검 (朴檢) |
80 – 112 | Pchasa | 파사이사금 (婆娑尼師今) |
| Pak Či-ma | 박지마 (朴祗摩) | 112 – 134 | Čima | 지마이사금 (祗摩尼師今) |
| Pak Il-song | 박일성 (朴逸聖) | 134 – 154 | Ilsong | 일성이사금 (逸聖尼師今) |
| Pak A-dal-la | 박아달라 (朴阿達羅) | 154 – 184 | Adalla | 아달라이사금 (阿達羅尼師今) |
| Sok Pol-hju | 석벌휴 (昔伐休) | 184 – 196 | Polhju | 벌휴이사금 (伐休尼師今) 발휘이사금 (發暉尼師今) |
| Sok Nä-hä Sok Jop |
석내해 (昔奈解) 석엽 (昔燁) |
196 – 230 | Nähä | 내해이사금 (奈解尼師今) |
| Sok Čo-bun | 석조분 (昔助賁) | 230 – 247 | Čobun | 조분이사금 (助賁尼師今) |
| Sok Čchom-hä | 석첨해 (昔沾解) | 247 – 261 | Čchomhä | 첨해이사금 (沾解尼師今) |
| Kim Mi-čchu | 김미추 (金味鄒) | 261 – 284 | Mičchu | 미추이사금 (味鄒尼師今) |
| Sok Ju-rje | 석유례 (昔儒禮) | 284 – 298 | Jurje | 유례이사금 (儒禮尼師今) |
| Sok Ki-rim | 석기림 (昔基臨) | 298 – 310 | Kirim | 기림이사금 (基臨尼師今) |
| Sok Hul-hä | 석흘해 (昔訖解) | 310 – 356 | Hulhä | 흘해이사금 (訖解尼師今) |
| Kim Nä-mul Kim Na-mul Kim Na-mil |
김내물 (金奈勿) 김나물 (金那勿) 김나밀 (金那密) |
356 – 402 | Nämul | 내물마립간 (奈勿麻立干) |
| Kim Sil-song | 김실성 (金實聖) | 402 – 417 | Silsong | 실성마립간 (實聖麻立干) |
| Kim Nul-či | 김눌지 (金訥祗) | 417 – 458 | Nulči | 눌지마립간 (訥祗麻立干) |
| Kim Ča-bi | 김자비 (金慈悲) | 458 – 479 | Čabi | 자비마립간 (慈悲麻立干) |
| Kim So-či | 김소지 (金炤知) | 479 – 500 | Soči | 소지마립간 (炤智麻立干) |
| Kim Či-dä-ro | 김지대로 (金智大路) | 500 – 514 | Čidžung | 지증왕 (智證王) |
| Kim Won-čong | 김원종 (金原宗) | 514 – 540 | Pophung | 법흥왕 (法興王) |
| Kim Sam-mäk-čong Kim Sim-mäk-bu |
김삼맥종 (金三麥宗) 김심맥부 (金深麥夫) |
540 – 576 | Činhung | 진흥왕 (眞興王) |
| Kim Sa-rjun Kim Kum-rjun |
김사륜 (金舍輪) 김금륜 (金金輪) |
576 – 579 | Čindži | 진지왕 (眞智王) |
| Kim Päk-čong | 김백정 (金伯淨) | 579 – 632 | Činpchjong | 진평왕 (眞平王) |
| Kim Tong-man | 김덕만 (金德曼) | 632 – 647 | Sondok | 선덕왕 (善德王) 선덕여왕 (善德女王) |
| Kim Sung-man | 김승만 (金勝曼) | 647 – 654 | Čindok | 진덕왕 (眞德王) 진덕여왕 (眞德女王) |
| Kim Čchun-čchu | 김춘추 (金春秋) | 654 – 661 | Mujol | 태종무열왕 (太宗武烈王) |
Zjednotená Silla
| Osobné mená | Roky panovania | Posmrtné meno | ||
|---|---|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | |
| Kim Pop-min | 김법민 (金法敏) | 661 – 681 | Munmu | 문무왕 (文武王) |
| Kim Čong-mjong | 김정명 (金政明) | 681 – 692 | Sinmun | 신문왕 (神文王) |
| Kim I-hong | 김이홍 (金理洪) | 692 – 702 | Hjoso | 효소왕 (孝昭王) |
| Kim Hung-kwang Kim Jung-gi |
김흥광 (金興光) 김융기 (金隆基) |
702 – 737 | Songdok | 성덕왕 (聖德王) |
| Kim Sung-kjong | 김승경 (金承慶) | 737 – 742 | Hjosong | 효성왕 (孝成王) |
| Kim Hon-jong | 김헌영 (金憲英) | 742 – 765 | Kjongdok | 경덕왕 (景德王) |
| Kim Kon-un | 김건운 (金乾運) | 765 – 780 | Hjegong | 혜공왕 (惠恭王) |
| Kim Jang-sang | 김양상 (金良相) | 780 – 785 | Sondok | 선덕왕 (宣德王) |
| Kim Kjong-sin | 김경신 (金敬信) | 785 – 798 | Wonsong | 원성왕 (元聖王) |
| Kim Čun-ong | 김준옹 (金俊邕) | 798 – 800 | Sosong | 소성왕 (昭聖王) |
| Kim Čong-mjong Kim Čung-hi |
김청명 (金淸明) 김중희 (金重熙) |
800 – 809 | Äčang | 애장왕 (哀莊王) |
| Kim On-sung | 김언승 (金彦昇) | 809 – 826 | Hondok | 헌덕왕 (憲德王) |
| Kim Su-čong Kim Su-sung Kim Kjong-hü |
김수종 (金秀宗) 김수승 (金秀升) 김경휘 (金景徽) |
826 – 836 | Hungdok | 흥덕왕 (興德王) |
| Kim Če-rjung Kim Če-ong |
김제륭 (金悌隆) 김제옹 (金悌勒) |
836 – 838 | Hikang | 희강왕 (僖康王) |
| Kim Mjong | 김명 (金明) | 838 – 839 | Minä | 민애왕 (閔哀王) |
| Kim U-čing | 김우징 (金祐徵) | 839 | Sinmu | 신무왕 (神武王) |
| Kim Kjong-ung | 김경응 (金慶膺) | 839 – 857 | Munsong | 문성왕 (文聖王) |
| Kim Ui-čong Kim U-čong |
김의정 (金誼靖) 김우정 (金祐靖) |
857 – 861 | Honan | 헌안왕 (憲安王) |
| Kim Ung-rom | 김응렴 (金膺廉) | 861 – 875 | Kjongmun | 경문왕 (景文王) |
| Kim Čong | 김정 (金晸) | 875 – 886 | Honkang | 헌강왕 (憲康王) |
| Kim Hwang | 김황 (金晃) | 886 – 887 | Čonggang | 정강왕 (定康王) |
| Kim Man Kim Won |
김만 (金曼) 김원 (金垣) |
887 – 897 | Činsong | 진성왕 (眞聖王) 진성여왕 (眞聖女王) |
| Kim Jo | 김요 (金嶢) | 897 – 912 | Hjogong | 효공왕 (孝恭王) |
| Pak Kjong-hü | 박경휘 (朴景暉) | 912 – 917 | Sindok | 신덕왕 (神德王) |
| Pak Sung-jong | 박승영 (朴昇英) | 917 – 924 | Kjongmjong | 경명왕 (景明王) |
| Pak Ü-ung | 박위응 (朴魏膺) | 924 – 927 | Kjongä | 경애왕 (景哀王) |
| Kim Pu | 김부 (金傅) | 927 – 935 | Kjongsun | 경순왕 (敬順王) |
Rodokmeň
Kaja
Konfederácia Kaja (42 – 562) sa skladala z niekoľkých malých štátov. Všetci panovníci mali titul „wang“ (kór. 왕 (王) – kráľ).
Kumgwan Kaja
Kumgwan Kaja bol mestský štát v rámci konfederácie Kaja.
| Osobné meno | Roky panovania[11] | Posmrtné meno | ||
|---|---|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | |
| Kim Su-ro | 김수로 (金首露) | 42 – 199 | Suro | 수로왕 (首露王) |
| Kim Ko-dung | 김거등 (金居登) | 199 – 259 | Kodung | 거등왕 (居登王) |
| Kim Ma-pchum | 김마품 (金麻品) | 259 – 291 | Mapchum | 마품왕 (麻品王) |
| Kim Ko-čil-mi | 김거질미 (金居叱彌) | 291 – 346 | Kočilmi | 거질미왕 (居叱彌王) |
| Kim I-si-pchum | 김이시품(金伊尸品) | 346 – 407 | Isipchum | 이시품왕 (伊尸品王) |
| Kim Čwa-či | 김좌지 (金坐知) | 407 – 421 | Čwači | 좌지왕 (坐知王) |
| Kim Čchü-hi | 김취희 (金吹希) | 421 – 451 | Čchühi | 취희왕 (吹希王) |
| Kim Čil-či | 김질지 (金銍知) | 451 – 492 | Čilči | 질지왕 (銍知王) |
| Kim Kjom-či | 김겸지 (金鉗知) | 492 – 521 | Kjomči | 겸지왕 (鉗知王) |
| Neznáme | Neznáme | 521 – 532 | Kuhjong | 구형왕 (仇衡王) |
Tägaja
Tägaja (42 – 562) bol mestský štát v rámci konfederácie Kaja.
| Meno | Roky panovania | |
|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | |
| Idžinasi | 이진아시왕 (伊珍阿豉王) | 42 – ? |
| Kumrim | 금림왕 (錦林王) | ? – ? |
| Hadži | 하지왕 (荷知王) | ? – ? |
| Kasil | 가실왕 (嘉悉王 alebo 嘉實王) | ? – ? |
| Inö | 이뇌왕 (異腦王) | ? – ? |
| Tosoldži | 도설지왕 (道設智王) | ? – 562 |
Palhä
Palhä (698 – 926) bolo kráľovstvo, ktoré vzniklo po páde Kogurja. Rozprestieralo sa na južných častiach severovýchodnej Číny, Prímorskom kraji a severnej časti Kórejského polostrova.
| Osobné meno | Roky panovania | Posmrtné meno (諡號) | Názov éry (年號) | |||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | |
| Tä Čo-jong | 대조영 (大祚榮) | 698 – 719 | Ko | 고왕 (高王) | Žiadne | Žiadne |
| Tä Mu-je | 대무예 (大武藝) | 719 – 737 | Mu | 무왕 (武王) | Inan | 인안 (仁安) |
| Tä Hum-mu | 대흠무 (大欽茂) | 737 – 793 | Mun | 문왕 (文王) | Tähung Porjok |
대흥 (大興) 보력 (寶曆) |
| Tä Won-ui | 대원의 (大元義) | 793 | Žiadne | Žiadne | Žiadne | Žiadne |
| Tä Hwa-jo | 대화여 (大華與) | 793 – 794 | Song | 성왕 (成王) | Čunghung | 중흥 (中興) |
| Tä Sung-rin | 대숭린 (大嵩璘) | 794 – 809 | Kang | 강왕 (康王) | Čongrjok | 정력 (正曆) |
| Tä Won-ju | 대원유 (大元瑜) | 809 – 812 | Čong | 정왕 (定王) | Jongdok | 영덕 (永德) |
| Tä On-ui | 대언의 (大言義) | 812 – 817 | Hi | 희왕 (僖王) | Čudžak | 주작 (朱雀) |
| Tä Mjong-čchung | 대명충 (大明忠) | 817 – 818 | Kan | 간왕 (簡王) | Tchäsi | 태시 (太始) |
| Tä In-su | 대인수 (大仁秀) | 818 – 830 | Son | 선왕 (宣王) | Konhung | 건흥 (建興) |
| Tä I-čin | 대이진 (大彝震) | 830 – 857 | Neznáme | Neznáme | Hamhwa | 함화 (咸和) |
| Tä Kon-hwang | 대건황 (大虔晃) | 857 – 871 | Neznáme | Neznáme | Neznáme | Neznáme |
| Tä Hjon-sok | 대현석 (大玄錫) | 871 – 895 | Neznáme | Neznáme | Neznáme | Neznáme |
| Tä Ü-hä | 대위해 (大瑋瑎) | 895 – 906 | Žiadne | Žiadne | Neznáme | Neznáme |
| Tä In-son | 대인선 (大諲譔) | 906 – 926 | Žiadne | Žiadne | Neznáme | Neznáme |
Rodokmeň
Neskoré Päkče
Neskoré Päkče (900 – 936) založil Kjon Hwon, ktorý bol v období úpadku Neskorej Silly generálom. Začala sa tak éra Neskorých Troch kráľovstiev. Neskoré Päkče zaniklo pričinením samotného Kjon Hwona, ktorý po boku kráľa Tchädža viedol korjskú armádu proti Singomovi, ktorý ho zradil.
| Osobné meno | Roky panovania | |
|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | |
| Kjon Hwon | 견훤 (甄萱) | 900 – 935 |
| Kjon Sin-gom | 견신검 (甄神劍) | 935 – 936 |
Neskoré Kogurjo
Neskoré Kogurjo (901 – 918), inak nazývané aj Tchäbong či Madžin, založil Kung Je. Pripojil sa k povstaniu generála Jang Kila, ktorého neskôr zavraždil a založil nové kráľovstvo. Kung Je sa ukázal ako tyran, čo viedlo k tomu, že ho nakoniec zvrhli vlastní generáli. Generálovi Wang Konovi sa tak otvorila cesta k založeniu Korja.
| Osobné meno | Roky panovania | Názov éry (年號) | ||
|---|---|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | |
| Kung Je | 궁예 (弓裔) | 901 – 918 | Mutchä Songčchäk Sudokmanse Čonggä |
무태 (武泰) 성책 (聖冊) 수덕만세 (水德萬歲) 정개 (政開) |
Korjo
Korjo (918 – 1392) bolo kráľovstvo, ktorému vládli Wangovci. Chrámové meno prvého panovníka bolo Tchädžo (kór. 태조 (太祖)) a znamenalo „veľký zakladateľ“. Rovnako sa volal aj zakladateľ Čosonu. Počnúc Kwangdžongom sa korjskí panovníci stavali do pozície cisára. Predchádzajúci traja králi dostali dodatočne tento titul po smrti. Po mongolskej invázii boli monarchovia opäť „degradovaní“ na kráľov.
23 kráľov po Tchädžovi je známych tiež podľa svojho chrámového mena, ktoré sa končilo slabikou „džong“ (kór. 종 (宗)). Počnúc Čchungrjolom mali všetci zvyšní korjskí králi v posmrtnom mene „wang“ (kór. 왕 (王) – kráľ).
| Portrét | Osobné meno | Roky panovania | Zdvorilostné meno (Z) mongolské meno (M) Pseudonym (Ps) |
Chrámové meno (廟號) (CH) Posmrtné meno (諡號) (P) Posmrtné meno pridelené Mongolmi (MP) |
Názov éry (年號) | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | ||
 |
Wang Kon | 왕건 (王建) | 918 – 943 | Jakčchon (Z) | 약천 (若天) (Z) | Tchädžo (CH) Sinsong (P) |
태조 (太祖) (CH) 신성 (神聖) (P) |
Čchonsu | 천수 (天授) |
| Wang Mu | 왕무 (王武) | 943 – 945 | Sunggon (Z) | 승건 (承乾) (Z) | Hjedžong (CH) Uigong (P) |
혜종 (惠宗) (CH) 의공 (義恭) (P) |
|||
| Wang Jo | 왕요 (王堯) | 945 – 949 | Uičchon (Z) | 의천 (義天) (Z) | Čongdžong (CH) Munmjong (P) |
정종 (定宗) (CH) 문명 (文明) (P) |
|||
| Wang So | 왕소 (王昭) | 949 – 975 | Ilhwa (Z) | 일화 (日華) (Z) | Kwangdžong (CH) Täsong (P) |
광종 (光宗) (CH) 대성 (大成) (P) |
Kwangdok Čunpchung |
광덕 (光德) 준풍 (峻豊) | |
| Wang Ju | 왕유 (王伷) | 975 – 981 | Čangmin (Z) | 장민(長民) (Z) | Kjongdžong (CH) Honhwa (P) |
경종 (景宗) (CH) 헌화 (獻和) (P) |
|||
| Wang Čchi | 왕치 (王治) | 981 – 997 | Ongo (Z) | 온고 (溫古) (Z) | Songdžong (CH) Munui (P) |
성종 (成宗) (CH) 문의 (文懿) (P) |
|||
| Wang Song | 왕송 (王誦) | 997 – 1009 | Hjosin (Z) | 효신 (孝伸) (Z) | Mokdžong (CH) Sonjang (P) |
목종 (穆宗) (CH) 선양 (宣讓) (P) |
|||
| Wang Sun | 왕순 (王詢) | 1009 – 1031 | Anse (Z) | 안세 (安世) (Z) | Hjondžong (CH) Wonmun (P) |
현종 (顯宗) (CH) 원문 (元文) (P) |
|||
| Wang Hum | 왕흠 (王欽) | 1031 – 1034 | Wonrjang (Z) | 원량 (元良) (Z) | Tokdžong (CH) Kjonggang (P) |
덕종 (德宗) (CH) 경강 (敬康) (P) |
|||
| Wang Hjong | 왕형 (王亨) | 1034 – 1046 | Sinčo (Z) | 신조 (申照) (Z) | Čongdžong (CH) Jonghje (P) |
정종 (靖宗) (CH) 용혜 (容惠) (P) |
|||
| Wang Hü | 왕휘 (王徽) | 1046 – 1083 | Čchokju (Z) | 촉유 (燭幽) (Z) | Mundžong (CH) Inhjo (P) |
문종 (文宗) (CH) 인효 (仁孝) (P) |
|||
| Wang Hun | 왕훈 (王勳) | 1083 | Uigong (Z) | 의공 (義恭) (Z) | Sundžong (CH) Sonhje (P) |
순종 (順宗) (CH) 선혜 (宣惠) (P) |
|||
| Wang Un | 왕운 (王運) | 1083 – 1094 | Kječchon (Z) | 계천 (繼天, C) | Sondžong (CH) Sahjo (P) |
선종 (宣宗) (CH) 사효 (思孝) (P) |
|||
| Wang Uk | 왕욱 (王昱) | 1094 – 1095 | Žiadne | Žiadne | Hondžong (CH) Höhjo (P) |
헌종 (獻宗) (CH) 회효 (懷孝) (P) |
|||
| Wang Ong | 왕옹 (王顒) | 1095 – 1105 | Čchonsang (Z) | 천상 (天常) (Z) | Sukdžong (CH) Mjonghjo (P) |
숙종 (肅宗) (CH) 명효 (明孝) (P) |
|||
| Wang U | 왕우 (王俁) | 1105 – 1122 | Semin (Z) | 세민 (世民) (Z) | Jedžong (CH) Munhjo (P) |
예종 (睿宗) (CH) 문효 (文孝) (P) |
|||
| Wang Hä | 왕해 (王楷) | 1122 – 1146 | Inpchjo (Z) | 인표 (仁表) (Z) | Indžong (CH) Konghjo (P) |
인종 (仁宗) (CH) 공효 (恭孝) (P) |
|||
| Wang Hjon | 왕현 (王晛) | 1146 – 1170 | Ilsung (Z) | 일승 (日升) (Z) | Uidžong (CH) Čanghjo (P) |
의종 (毅宗) (CH) 장효 (莊孝) (P) |
|||
| Wang Ho | 왕호 (王皓) | 1170 – 1197 | Čidan (Z) | 지단 (之旦) (Z) | Mjongdžong (CH) Kwanghjo (P) |
명종 (明宗) (CH) 광효 (光孝) (P) |
|||
| Wang Tchak | 왕탁 (王晫) | 1197 – 1204 | Čihwa (Z) | 지화 (至華) (Z) | Sindžong (CH) Čonghjo (P) |
신종 (神宗) (CH) 정효 (靖孝) (P) |
|||
| Wang Jong | 왕영 (王韺) | 1204 – 1211 | Pulpchi (Z) | 불피 (不陂) (Z) | Hidžong (CH) Songhjo (P) |
희종 (熙宗) (CH) 성효 (成孝) (P) |
|||
| Wang O | 왕오 (王祦) | 1211 – 1213 | Tähwa (Z) | 대화 (大華) (Z) | Kangdžong (CH) Wonhjo (P) |
강종 (康宗) (CH) 원효 (元孝) (P) |
|||
| Wang Čchol | 왕철 (王澈) | 1213 – 1259 | Čchonu (Z) | 천우 (天祐) (Z) | Kodžong (CH) Anhjo (P) Čchunghon (MP) |
고종 (高宗) (CH) 안효 (安孝) (P) 충헌 (忠憲) (MP) |
|||
| Wang Sik | 왕식 (王倎) | 1259 – 1274 | Ilsin (Z) | 일신 (日新) (Z) | Wondžong (CH) Sunhjo (P) Čchunggjong (MP) |
원종 (元宗) (CH) 순효 (順孝) (P) 충경 (忠敬) (MP) |
|||
| Wang Ko | 왕거 (王椹) | 1274 – 1298 1298 – 1308 |
Žiadne | Žiadne | Čchungnjol (MP) Kjonghjo (P) |
충렬 (忠烈) (MP) 경효 (景孝) (P) |
|||
| Wang Čang | 왕장 (王璋) | 1298 1308 – 1313 |
Čungang (Z) Idžirbuka (M) |
중앙 (仲昻) (Z) 이지르부카 (益知禮普花) (M) |
Čchungson (MP) Honhjo (P) |
충선 (忠宣) (MP) 헌효 (憲孝) (P) |
|||
| Wang Man | 왕만 (王燾) | 1313 – 1330 1332 – 1339 |
Uihjo (Z) Aratnašri (M) |
의효 (宜孝) (Z) 아라트나시리 (阿刺訥忒失里) (M) |
Čchungsuk (MP) Uihjo (P) |
충숙 (忠肅) (MP) 의효 (懿孝) (P) |
|||
| Wang Čong | 왕정 (王禎) | 1330 – 1332 1339 – 1344 |
Buddhašri (M) | 부다시리 (普塔失里) (M) | Čchunghje (MP) Honhjo (P) |
충혜 (忠惠) (MP) 헌효 (獻孝) (P) |
|||
| Wang Hun | 왕흔 (王昕) | 1344 – 1348 | Padma dordži (M) | 파드마도르지 (八思麻朶兒只) (M) | Čchungmok (MP) Hjonghjo (P) |
충목 (忠穆) (MP) 현효 (顯孝) (P) |
|||
| Wang Čo | 왕저 (王蚳) | 1348 – 1351 | Misdžen dordži (M) | 미스젠도르지 (迷思監朶兒只) (M) | Čchungdžong (MP) | 충정 (忠靖) (MP) | |||
 |
Wang Čon | 왕전 (王祺) | 1351 – 1374 | Bajan Temür (M) Idžä / Ikdang (Ps) |
바얀 테무르 (伯顔帖木兒) (M) 이재 / 익당 (Ps) |
Kongmin (P) Kjonghjo (P) |
공민 (恭愍) (P) 경효 (敬孝) (P) |
||
| Wang U | 왕우 (王禑) | 1374 – 1388 | Žiadne | Žiadne | U | Žiadne | |||
| Wang Čchang | 왕창 (王昌) | 1388 – 1389 | Žiadne | Žiadne | Čchang | Žiadne | |||
| Wang Jo | 왕요 (王瑤) | 1389 – 1392 | Žiadne | Žiadne | Kongjang | 공양 (恭讓) (P) | |||
Rodokmeň
Prvý rodokmeň je zameraný na klan Wangovcov[12] a druhý znázorňuje vzťahy medzi mongolskou dynastiou Jüan a korjskou kráľovskou rodinou.[13]
Čoson
Čoson (1392 – 1910) bolo kráľovstvo, ktoré založil I Song-gje. V roku 1897 sa z neho stalo Kórejské cisárstvo a niektorí čosonskí králi boli po smrti povýšení na cisárov. Chrámové mená čosonských panovníkov sa končili slabikou „džo“ (kór. 조 (祖)) alebo „džong“ (kór. 종 (宗)). Džo bolo v menách kráľov/cisárov, ktorí začínali novú líniu. Prvý čosonský kráľ mal špeciálne meno, ktoré znamenalo „veľký zakladateľ“. Všetci ostatní monarchovia mali v menách džong. Jonsangun a Kwanghägun po skončení svojej vlády chrámové meno nedostali.
Každý panovník mal posmrtné meno, ktoré obsahovalo aj titul „wang“ (kór. 왕 (王) – kráľ), „hwangdže“ (kór. 황제 (皇帝) – cisár) alebo „däwang“ (kór. 대왕 (大王) – veľký kráľ).
| Portrét | Osobné meno | Roky panovania | Zdvorilostné meno (Z) Pseudonym (Ps) |
Chrámové meno (廟號) (CH) Posmrtné meno (諡號) (P) |
Názov éry (年號) | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | ||
 |
I Song-gje I Tan |
이성계 (李成桂) 이단 (李旦) |
1392 – 1398 | Kundžin (Z) Songhon (Ps) |
군진 (君晋) (Z) 송헌 (松軒) (Ps) |
Tchädžo (CH) Cisár Ko (P) |
태조 (太祖) (CH) 고황제 (高皇帝) (P) |
||
| I Pang-gwa I Kjong |
이방과 (李芳果) 이경 (李曔) |
1398 – 1400 | Kwangwon (Z) | 광원 (光遠) (Z) | Čongdžong (CH) Kongdžong (P) |
정종 (定宗) (CH) 공정 (恭靖) (P) |
|||
| I Pang-won | 이방원 (李芳遠) | 1400 – 1418 | Judok (Z) | 유덕 (遺德) (Z) | Tchädžong (CH) Gongjeong (P) |
태종 (太宗) (CH) 공정 (恭定) (P) |
|||
| I To | 이도 (李祹) | 1418 – 1450 | Wondžong (Z) | 원정 (元正) (Z) | Sedžong Veľký (CH) Čanghon (P) |
세종 (世宗) (CH) 장헌 (莊憲) (P) |
|||
| I Hjang | 이향 (李珦) | 1450 – 1452 | Hüdži (Z) | 휘지 (輝之) (Z) | Mundžong (CH) Kongsun (P) |
문종 (文宗) (CH) 공순 (恭順) (P) |
|||
| I Hong-ü | 이홍위 (李弘緯) | 1452 – 1455 | Žiadne | Žiadne | Tandžong (CH) Kongui (P) |
단종 (端宗) (CH) 공의 (恭懿) (P) |
|||
| I Ju | 이유 (李瑈) | 1455 – 1468 | Sudži (Z) | 수지 (粹之) (Z) | Sedžo (CH) Hyejang (P) |
세조 (世祖) (CH) 혜장 (惠莊) (P) |
|||
| I Kwang | 이광 (李晄) | 1468 – 1469 | Mjongdžo (Z) Pchjongnam (Z) |
명조 (明照) (Z) 평남 (平南) (Z) |
Jedžong (CH) Jangdo (P) |
예종 (睿宗) (CH) 양도 (襄悼) (P) |
|||
| I Hjol | 이혈 (李娎) | 1469 – 1494 | Žiadne | Žiadne | Songdžong (CH) Kangdžong (P) |
성종 (成宗) (CH) 강정 (康靖) (P) |
|||
| I Jung | 이융 (李隆) | 1494 – 1506 | Žiadne | Žiadne | Jonsangun | 연산군 (燕山君) | |||
| I Jok | 이역 (李懌) | 1506 – 1544 | Nakčchon (Z) | 낙천 (樂天) (Z) | Čungdžong (CH) Konghi (P) |
중종 (中宗) (CH) 공희 (恭僖) (P) |
|||
| I Ho | 이호 (李峼) | 1544 – 1545 | Čchonjun (Z) | 천윤 (天胤) (Z) | Indžong (CH) Jongdžong (P) |
인종 (仁宗) (CH) 영정 (榮靖) (P) |
|||
| I Hwan | 이환 (李峘) | 1545 – 1567 | Täjang (Z) | 대양 (對陽) (Z) | Mjongdžong (CH) Konghon (P) |
명종 (明宗) (CH) 공헌 (恭憲) (P) |
|||
| I Jon | 이연 (李蚣) | 1567 – 1608 | Žiadne | Žiadne | Sondžo (CH) Sogjong (P) |
선조 (宣祖) (CH) 소경 (昭敬) (P) |
|||
| I Hon | 이혼 (李琿) | 1608 – 1623 | Žiadne | Žiadne | Kwanghägun | 광해군 (光海君) | |||
| I Čong | 이종 (李倧) | 1623 – 1649 | Čchonjun (Z) Hwabäk (Z) Songčchang (Ps) |
천윤 (天胤) (Z) 화백 (和伯) (Z) 송창 (松窓) (Ps) |
Indžo (CH) | 인조 (仁祖) (CH) | |||
| I Ho | 이호 (李淏) | 1649 – 1659 | Čongjon (Z) Čuko (Ps) |
정연 (靜淵) (Z) 죽오(竹梧) (Ps) |
Hjodžong (CH) | 효종 (孝宗) (CH) | |||
| I Jon | 이연 (李棩) | 1659 – 1674 | Kjongdžik (Z) | 경직 (景直) (Z) | Hjondžong (CH) | 현종 (顯宗) (CH) | |||
| I Sun | 이순 (李焞) | 1674 – 1720 | Mjongbo (Z) | 명보 (明譜) (Z) | Sukdžong (CH) | 숙종 (肅宗) (CH) | |||
| I Jun | 이윤 (李昀) | 1720 – 1724 | Hüso (Z) | 휘서 (輝瑞) (Z) | Kjongdžong (CH) | 경종 (景宗) (CH) | |||
.png.webp) |
I Kum | 이금 (李昑) | 1724 – 1776 | Kwangsuk (Z) Jangsonghon (Ps) |
광숙 (光叔) (Z) 양성헌 (養性軒) (Ps) |
Jongdžo (CH) | 영조 (英祖) (CH) | ||
| I San | 이산 (李祘) | 1776 – 1800 | Hjongun (Z) Hongdžä (Ps) |
형운 (亨運) (Z) 홍재 (弘齋) (Ps) |
Čongdžo (CH) | 정조 (正祖) (CH) | |||
| I Kong | 이공 (李蚣) | 1800 – 1834 | Kongbo (Z) Sundžä (Ps) |
공보(公寶) (Z) 순재 (純齋) (Ps) |
Sundžo (CH) | 순조 (純祖) (CH) | |||
| I Hwan | 이환 (李烉) | 1834 – 1849 | Munung (Z) Wonhon (Ps) |
문응 (文應) (Z) 원헌 (元軒) (Ps) |
Hondžong (CH) | 헌종 (憲宗) (CH) | |||
 |
I Pjon | 이변 (李昪) | 1849 – 1863 | Tosung (Z) Täjongdžä (Ps) |
도승 (道升) (Z) 대용재 (大勇齋) (Ps) |
Čcholdžong (CH) | 철종 (哲宗) (CH) | ||
 |
I Mjong-bok I Hi |
이명복 (李命福) 이희 (李㷩) |
1863 – 1897 (1897 – 1907) * |
Songrim (Z) Čujon (Ps) |
성림 (聖臨) (Z) 주연 (珠淵) (Ps) |
Kodžong (CH) * Cisár Tchä (P) * |
고종 (高宗) (CH) * 태황제 (太皇帝) (P) * |
Käguk Konjang Kwangmu * |
개국 (開國) 건양 (建陽) 광무 (光武) * |
 |
I Čchok | 이척 (李拓) | (1907 – 1910) * | Kunbang (Z) Čonghon (Ps) |
군방 (君邦) (Z) 정헌 (正軒) (Ps) |
Sundžong (CH) * Cisár Hjo (P) * |
순종 (純宗) (CH) * 효황제 (孝皇帝) (P) * |
Junghi * | 융희 (隆熙) * |
* pozri sekciu Kórejské cisárstvo
Kórejské cisárstvo
V roku 1897 sa z Čosonu stalo Kórejské cisárstvo, ktoré trvalo do roku 1910. Technicky by sa mali cisári oslovovať svojimi dobovými menami, ale zvyčajne sa používajú ich chrámové mená.
| Portrét | Osobné meno | Roky panovania | Zdvorilostné meno (Z) Pseudonym (Ps) |
Chrámové meno (廟號) (CH) Posmrtné meno (諡號) (P) |
Názov éry (年號) | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | Prepis | Hangul (hanča) | ||
|
I Mjong-bok I Hi |
이명복 (李命福) 이희 (李㷩) |
1897 – 1907 | Songrim (Z) Čujon (Ps) |
성림 (聖臨) (Z) 주연 (珠淵) (Ps) |
Kodžong (CH) Cisár Tchä (P) |
고종 (高宗) (CH) 태황제 (太皇帝) (P) |
Kwangmu | 광무 (光武) |
|
I Čchok | 이척 (李拓) | 1907 – 1910 | Kunbang (Z) Čonghon (Ps) |
군방 (君邦) (Z) 정헌 (正軒) (Ps) |
Sundžong (CH) Cisár Hjo (P) |
순종 (純宗) (CH) 효황제 (孝皇帝) (P) |
Junghi | 융희 (隆熙) |
Referencie
- Hyung Il Pai. Constructing "Korean" Origins: A Critical Review of Archaeology, Historiography, and Racial Myth in Korean State-formation Theories. Cambridge, Massachusetts : Harvard University Asia Center, 2000. 543 s. [Cit. 2016-10-16]. Dostupné online. ISBN 978-0-674-00244-9. Kapitola The Paleo-Siberian Origins of Korean Shamanism and the Dating of Tan'gun, s. 89 – 92. (po anglicky)
- CUMINGS, Bruce. Korea's Place in the Sun [online]. The New York Times, [cit. 2016-10-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- SETH, Michael J.. A History of Korea: From Antiquity to the Present. Lanham : Rowman & Littlefield Publishers, 2010-10-16. 552 s. Dostupné online. ISBN 978-0-7425-6717-7. Kapitola Contemporary North Korea 1993 to 2010, s. 443. (po anglicky) „An extreme manifestation of nationalism and the family cult was the revival of interest in Tangun, the mythical founder of the first Korean state... Most textbooks and professional historians, however, treat him as a myth.“
- STARK, Miriam T.. Archaeology of Asia. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2008-4-15. 384 s. [Cit. 2016-10-16]. Dostupné online. ISBN 978-1-4051-5303-4. Kapitola Archeology in the Two Koreas, s. 49. (po anglicky) „Although Kija may have truly existed as a historical figure, Tangun is more problematical.“
- SCHMID, Andre. Korea Between Empires. New York : Columbia University Press, 2002-9-5. 384 s. [Cit. 2016-10-16]. Dostupné online. ISBN 978-0-231-50630-4. Kapitola Toward a Postcolonial History, s. 269 – 270. (po anglicky) „Most [Korean historians] treat the [Tangun] myth as a later creation.“
- PETERSON, Mark. Brief History of Korea. New York : Infobase Publishing, 2009-1-1. 328 s. [Cit. 2016-10-16]. Dostupné online. ISBN 978-1-4381-2738-5. Kapitola From Early Settlements to the Silla Unification of Korea (Prehistory–668), s. 5. (po anglicky) „The Tangun myth became more popular with groups that wanted Korea to be independent; the Kija myth was more useful to those who wanted to show that Korea had a strong affinity to China.“
- HULBERT, Homer B.. The History of Korea. London : Routledge, 2014-1-21. 436 s. [Cit. 2016-10-16]. Dostupné online. ISBN 978-1-317-84941-4. Kapitola Sources and Historicity, s. 73. (po anglicky) „If a choice is to be made between them, one is faced with the fact that the Tangun, with his supernatural origin, is more clearly a mythological figure than Kija.“
- COHEN, Warren I.. East Asia at the Center: Four Thousand Years of Engagement With the World. New York : Columbia University Press, 2001-2-5. 528 s. ISBN 978-0-231-50251-1. (po anglicky)
- 고구려 [online]. The Academy of Korean Studies, [cit. 2016-10-16]. Dostupné online. (po kórejsky)
- 고구려 [online]. Doosan Corporation, [cit. 2016-10-16]. Dostupné online. (po kórejsky)
- Ir-jon. Samguk Yusa: Legends and History of the Three Kingdoms of Ancient Korea. Preklad Ha Tae-Hung, Grafton Mintz. [s.l.] : Silk Pagoda, 2006. 376 s. ISBN 978-1-59654-348-5. S. 354. (po anglicky)
- TRUHART, Peter. Regents of Nations. 2. vyd. München : K.G. Saur, 2004. 808 s. ISBN 978-3-598-21548-3. S. 335 – 336. (po anglicky)
- Atlas of Korean History. Singapore : Stallion Press, 2008. 227 s. ISBN 978-981-08-0785-6. S. 87. (po anglicky)
Literatúra
- Pjon Tchä-sop. 韓國史通論. [s.l.] : 三英社, 2007. 574 s. ISBN 9788944591013. (po kórejsky)
- CUMINGS, Bruce. Korea's Place in the Sun: A Modern History. New York : W.W. Norton, 1997. 527 s. ISBN 0-393-31681-5. (po anglicky)
- Kim Jung Bae. Korean history: Discovery of its characteristics and developments. Seoul : Hollym, 1997. ISBN 1-56591-177-6. Kapitola Formation of the ethnic Korean nation and the emergence of its ancient kingdom states, s. 27–36. (po anglicky)
- NAHM, Andrew C.. Korea: Tradition and Transformation – A History of the Korean People. [s.l.] : Hollym International, 1988. 583 s. ISBN 0-930878-56-6. (po anglicky)
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku List of monarchs of Korea na anglickej Wikipédii.