Tata (Maďarsko)
Tata je mesto v severozápadnom Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe 9 km severozápadne od mesta Tatabánya.
Tata | |||
mesto | |||
|
|||
Štát | |||
---|---|---|---|
Župa | Komárňansko-ostrihomská | ||
Obvod (Kistérség) | Tata | ||
Súradnice | 47°22′48″S 18°10′48″V | ||
Rozloha | 78,17 km² (7 817 ha) | ||
Obyvateľstvo | 25 026 (1. január 2011) | ||
Hustota | 320,15 obyv./km² | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 2025 | ||
KSH | 20127 | ||
| |||
Wikimedia Commons: Tata | |||
Štatistika: www.ksh.hu | |||
Webová stránka: https://tata.hu/ | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Má rozlohu 7 817 ha a žije tu 25 026 obyvateľov (1. január 2011).
Názov
Názov obce Tata je zo slovanského/slovenského osobného mena Tata (podobne čes. Tatinný, srbs. Tatinac a podobne), ale môže sa myslieť aj slovanské/slovenské tata v zmysle otec. Ešte v 15. storočí sa spomína, že obec má "maďarské a slovenské obyvateľstvo".
Poloha a charakter mesta
Tata leží na riečke Által-ér, na brehoch veľkého Öreg-tó (Staré jazero). Mesto bez ústredného námestia má barokovú tvár (Eszterházyho palác) ponorenú v parkoch okolo Starého jazera a menšieho jazera (Anglická záhrada s umelými ruinami, palmovým skleníkom a okrasným minaretom (1840)). Od 1727 (vyhnanie Turkov) rezidenčné parkové mesto Eszterházyovcov a ich staviteľa, architekta Jakuba Fellnera. Na Hősök tere (námestie Hrdinov) stojí vedľa historizujúcej budovy nemocnice synagóga (klasicizmus 1749), oproti vo svahu zadná (čelom k vstupnému portálu ľavá bočná) strana Paláca Eszterházyovcov evokujúca vidiecku barokovú architektúru. Zámok klesá spolu s terénom v parku k brehom Starého jazera. Na brehu Starého jazera (doprava loďou) stojí Tatský hrad (dnes Župné múzem Domokosa Kunyho, rímske základy, sčasti pevnostný charakter – vstupné mosty, vodná priekopa), na opačnej strane vo svahu barokový rímskokatolícky kostol. V najnižších miestach odtoku Által-ér z jazera viacero mlynov (vizimalom, vodný mlyn). Za hradom štvoruholníkové námestie s drevenou hodinovou vežou (Harangaláb), kapucínskym kostolom i modernou zástavbou (70. až 80. roky 20. st.).