Tadeusz Komorowski

Od roku 1905 študoval na gymnáziu vo Ľvove, kde v roku 1913 maturoval. Od septembra 1913 slúžil v rakúskej armáde a do marca 1915 študoval na vojenskej akadémii (Franz Jozef Militärakademie) vo Viedni, neskôr bol veliteľom čaty na ruskom a talianskom fronte.

V samostatnom Poľsku slúžil v armáde v kavalérii. Na VIII. letných olympijských hrách v Paríži v roku 1924 štartoval v jazdeckých súťažiach (24. miesto). V roku 1936 viedol prípravnú skupinu pred Letnými olympijskými hrami v Berlíne, na ktorých družstvo, ktoré viedol získalo striebornú medailu.

Po napadnutí Poľska Nemeckom (1. septembra 1939) sa najprv podieľal na obrane jedného úseku na Visle a jeho brigáda sa zúčastňovala bojov do 23. septembra. Po skončení vojny sa usadil v Krakove, kde bol jedným z organizátorov poľského odboja v regióne.

Organizácia „Kaerge“, ktorá dostala názov podľa začiatočných písmen zakladateľov (Tadeusz Komorowski, plk. Klemens Rudnicki a plk. Edward Godlewski) nadviazala v januári 1940 kontakt s organizáciou ZWZ (Związek Walki Zbrojnej – Zväz ozbrojeného boja, premenovaný na Krajinskú armádu), od februára toho roku bol Bór-Komorowski veliteľom Oblasti Krakov-Sliezsko ZWZ a na jeseň ho hlavný veliteľ ZWZ generál Rowecki určil za svojho zástupcu. Po rozpustení velenia ZWZ v krakovskej oblasti z dôvodu stále väčšieho zatýkania odišiel do Varšavy, kde pôsobil ako veliteľ Západnej oblasti zahrňujúcej okruhy Poznaň a Pomorie.

Keď gestapo zatklo generála Roweckého, stal sa veliteľom Krajinskej armády. 31. júla 1944 spolu so zástupcom poľskej exilovej vlády rozhodol o začatí akcie Búrka (poľsky Burza, čítaj Buža), teda Varšavského povstania, ktoré začalo 1. augusta 1944 o 17.00. Povstanie viedol generál Antoni Chruściel, (krycie meno Monter) a Komorowski viedol Krajinskú armádu v celej okupovanej krajine. Povstalci sa bez významnej pomoci zvonku držali dva mesiace, ale postupne prehrávali.

1. októbra menoval Tadeusz Komorowski za svojho zástupcu na pozíciu veliteľa Krajinskej armády generála Leopolda Okulického (krycie meno Niedźwiadek čítaj „Něďžvjadek“, slovensky Medvedík). 2. októbra 1944 za prítomnosti Ericha von dem Bacha podpísal kapituláciu varšavského zboru Krajinskej armády, vydal vojakom tejto armády rozkaz na rozlúčku a o tri dni neskôr sa odobral do zajatia.

Bol umiestnený v zajateckom tábore pre dôstojníkov Langwasser neďaleko Norimbergu, od februára 1945 v tábore Colditz a od apríla v Markt-Pongau v Tirolských Alpách. Napriek nátlaku nemeckých úradov nevydal Krajinskej armáde rozkaz zastaviť boj.

Po oslobodení 4. mája 1945 odišiel do Londýna, kde sa ujal funkcie hlavného veliteľa poľských ozbrojených síl v zahraničí (vtedy už bolo jasné, že ZSSR urobí z Poľska svoj komunistický satelit), v ktorej pôsobil do novembra 1946.

Od júla 1947 do apríla 1949 bol premiérom poľskej exilovej vlády a od decembra 1949 do marca 1954 bol členom Politickej rady. Od júla 1954 spolu s generálom Władysławom Andersom a Edwardom Raczyńskym bol členom takzvanej Rady troch, ktorá bola zvolená Dočasnou radou národnej jednoty.

Zomrel v Londýne 24. augusta 1966, vo veku 71 rokov.

Počas vojny používal postupne niekoľko krycích mien: Korczak (čítaj Korčak), Prawdzic (čítaj Pravďžic) v Krakove, vo Varšave Gajowy (slovensky horár), po zatknutí generála Rowického používal pseudonym Bór (čítaj „Bur“, tj. les) a Znicz (čítaj „Znič“, slovensky večný oheň, večné svetlo, sviečka, ktorá sa dáva na hroby), v korešpondencii s Londýnom to bol krycie meno Lawina.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tadeusz Komorowski

• Životopis (v poľštine)
• 60. výročí povstání ve Varšavě - príspevok Českého rozhlasu