Tübingenská škola
Tübingenská škola bol nemecký vedecko-teologický myšlienkový smer, ktorý sa v 19. storočí rozvíjal v rámci katolíckej i protestantskej teologickej fakulty Eberhard Karls Universität v Tübingene. V teológii tejto školy sa dôsledne aplikovali metódy vedeckého historického výskumu.
Katolícka tübingenská škola
Vznik katolíckej vetvy tübingenskej teologickej školy sa datuje do roku 1819. Jej hlavnými predstaviteľmi boli: Johann Sebastian von Drey (1777 – 1853), Johann Adam Möhler (1796 – 1838), Johann Baptist von Hirscher (1788 – 1865), Franz Anton Staudenmaier (1800 – 1856) alebo Johannes von Kuhn (1806 – 1887).
Napriek niektorým spoločným znakom s protestantskou školou (ako napr. uplatňovanie historicko-kritickej metódy a pod.) sa títo katolícki teológovia stavali k zakladateľovi protestantskej školy, F. Ch. Baurovi, a jeho žiakom skôr kriticky. Katolícka tübingenská škola sa preto jasne odlišuje od protestantskej tübingenskej školy. Katolícka škola, podnietená Hegelovou filozofiou, sa venovala aj problematike vzťahu Zjavenia a rozumu. Veľký dôraz kládla na úsilie o jednotu historickej a špekulatívnej teológie.
Katolícka tübingenská teologická škola sa v literatúre zvykne označiť ako Tübingenská škola.
.jpg.webp)
J. S. von Drey
J. A. Möhler
J. B. von Hirscher
J. von Kuhn
Protestantská tübingenská škola
Je potrebné jasne odlišovať dve protestantské teologické školy:
Staršia tübingenská škola
Jej zakladateľom bol Gottlob Christian Storr (1746 – 1805). Charakteristickými znakmi tejto školy boli otvorená polemika s Kantovou filozofiou, osvietenstvom a racionalizmom a príklon ku biblickému supranaturalizmu. Biblia bola považovaná za Božie Zjavenie, ktoré neobsahuje nijaké vnútorné rozpory. Z toho vyplynulo, že Biblia musí byť teda základom, východiskom a bernou mincou každého teologického uvažovania.
K ďalším predstaviteľom tejto školy patrili napr.: Friedrich Gottlieb Süskind (1767 – 1829), Johann Friedrich Flatt (1759 – 1821), Carl Christian von Flatt (1772 – 1843), Ernst Gottlieb Bengel (1769 – 1826) alebo Johann Christian Friedrich Steudel (1779 –1837)
_Christian_Storr_(1844).jpg.webp)
G. Ch. Storr
J. F. Flatt
J. Ch. F. Steudel
Mladšia tübingenská škola
Tzv. Mladšiu tübingenskú protestantskú teologickú školu založil v roku 1826 Ferdinand Christian Baur. Táto škola sa zaslúžila predovšetkým o rozvoj tzv. historicko-kritickej metódy, ktorú následne dôsledne aplikovala nielen v biblickom výskume, ale aj v oblasti cirkevných dejín a dejín dogiem. V protiklade k Staršej tübingenskej škole sa teda usilovala o „slobodný“, historicko-kritický, vedecko-teologický výskum, v rámci ktorého je možné aj kritické skúmanie doposiaľ nedotknuteľných dogmatických pilierov. K jej ďalším významným predstaviteľom patrili: David Friedrich Strauss (1808 – 1874), Johann Tobias Beck (1804 – 1878), Karl Reinhold von Köstlin (1819 – 1894), Albert Schwegler (1819 – 1857), Adolf Hilgenfeld (1823 – 1907) alebo Eduard Zeller (1814 – 1908).
F. Ch. Baur
D. F. Strauss
J. T. Beck
K. R. von Köstlin
E. Zeller
A. Hilgenfeld
Johann Tobias Beck však časom zavrhol Baurov špekulatívny prístup a založil vlastnú, viac biblicky orientovanú školu. Albert Schwegler sa po konflikte s krajinskými cirkevnými predstaviteľmi v roku 1841 rozhodol zanechať teológiu a začal sa venovať filológii.
Jedným z hlavných odporcov protestantskej tübingenskej školy bol nemecký orientalista a tübingenský protestantský teológ Heinrich Ewald (1803 – 1875).
Albrecht Ritschl, ktorý sa spočiatku usiloval o zmierenie „ortodoxnej“ a „liberálnej“ teológie, sa napokon od tübingenskej školy odklonil.
Anglikánsky teológ a filológ Brooke Foss Westcott okolo roku 1860 napadol Baurovu vedecko-teologickú metódu a vypracoval vlastnú metódu, charakterizovanú omnoho kritickejším posudzovaním historickej stránky skúmaných javov.
Literatúra
- BLUM, Matthias – KAMPLING, Rainer. Zwischen katholischer Aufklärung und Ultramontanismus. Neutestamentliche Exegeten der "Katholischen Tübinger Schule" im 19. Jahrhundert und ihre Bedeutung für die katholische Bibelwissenschaft (Contubernium Bd.79 ). Stuttgart: Franz Steiner Verlag, 2012. ISBN 9783515101998.
- GEISELMANN, Josef Rupert. Die katholische Tübinger Schule: ihre theologische Eigenart. Freiburg i. Br.: Herder, 1964.
- MADER, Josef. Offenbahrung als Selbstoffenbahrung Gottes: Hegels Religionsverständnis als Anstoss für ein neues Offenbahrungsverständnis in der katholischen Theologie des 19. Jahrhunderts. Berlin, Wien, Hamburg, London, Zürich, New York City: LIT Verlag, 2000. ISBN 3-8258-4309-2.
- MÜLLER, Gerhard. Theologische Realenzyklopädie: Band 35: Vernunft III – Wiederbringung aller. Berlin: Walter De Gruyter, 2003. ISBN 3-11-017781-1.
- KESSLER, Michael – FUCHS, Ottmar (ed.). Theologie als Instanz der Moderne. Beiträge und Studien zu Johann Sebastian Drey und zur Katholischen Tübinger Schule (Tübinger Studien zur Theologie und Philosophie). Tübingen: Francke A. Verlag, 2005. ISBN 9783772080753.
- KÖPF, Ulrich (ed.). Historisch-kritische Geschichtsbetrachtung: Ferdinand Christian Baur und seine Schüler. Sigmaringen: Thorbecke, 1994. ISBN 9783799532341 (dostupné online)
- WARTHMANN, Stefan. Die Katholische Tübinger Schule. Zur Geschichte ihrer Wahrnehmung (Contubernium Bd. 75). Stuttgart: Franz Steiner Verlag, 2011. ISBN 9783515098564.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tübinger Schule na nemeckej Wikipédii.