Johann Christian Friedrich Steudel

Johann Christian Friedrich Steudel sa narodil 25. októbra 1779 v meste Esslingen am Neckar ako druhé z ôsmich detí Johanna Samsona Steudela (1747 – 1796) a Reginy Kathariny rod. Burk (1757 – 1814). K jeho predkom patrili o. i. aj reformátor Johannes Brenz (1499 – 1570) a teológ Johann Albrecht Bengel (1687 – 1752).

Študoval najprv v chlapčenskom kolégiu v rodnom meste, neskôr prestúpil na gymnázium do Stuttgartu. V rokoch 1797 – 1803 študoval protestantskú teológiu na Eberhard Karls Universität v Tübingene.

Od roku 1803 pôsobil Steudel ako vikár v Oberesslingene (dnes časť mesta Esslingen am Neckar). V roku 1805 sa stal repetentom v tübingenskom protestantskom teologickom konvikte. V roku 1808 podnikol študijnú cestu po Švajčiarsku a Francúzsku (v Paríži sa dlhší čas venoval štúdiu orientálnych jazykov). Po návrate do Nemecka pôsobil istý čas opäť v pastorácii.

V roku 1815 sa stal mimoriadnym profesorom biblickej teológie na univerzite v Tübingene.

Od roku 1822, už ako riadny profesor, prednášal Úvod do Starého zákona a biblickú exegézu, od roku 1826 dogmatiku a starozákonnú teológiu.[1][2]

Steudel patril k predstaviteľom tzv. Staršej tübingenskej teologickej školy, v „spore o racionalizmus“ stál na strane umierneného supranaturalizmu. Zaujal kritický postoj voči Straussovej knihe Leben Jesu,[3][4] obhajoval historicitu evanjelií.

V roku 1828 založil odborný teologický časopis Tübinger Zeitschrift für Theologie[2][5] (existoval do roku 1840).

Jeho starší brat – Ernst Gottlieb von Steudel (1783 – 1856) – bol významný botanik a lekár.

• Ueber Religions-Vereinigung. 1811.
• Ueber die Haltbarkeit des Glaubens an geschichtliche, höhere Offenbarung. 1814.
• Ueber die Behandlung der Sprache der heiligen Schrift als einer Sprache des Geistes. 1822.
• Neuere Vorträge über Religion und Christenthum. 1825.
• Grundzüge einer Apologetik für das Christenthum. 1830.
• Glaubenslehre der evangelisch-protestantischen Kirche. 1834.
• Vorläufig zu Beherzigendes. 1835.
• Kurzer Bescheid auf Herrn Dr. Dav. Friedr. Straußens Streitschriften. 1837.
• Vorlesungen über die Theologie des Alten Testaments. 1840.

Po Steudelovej smrti sa editorom jeho diel stal Gustav Friedrich Oehler.[6]

1. KILLY, Walther. Schmidt - Theyer. [s.l.] : Walter de Gruyter, 2005. Dostupné online. ISBN 9783110966299. (po anglicky)
2. ADB:Steudel, Johann Christian – Wikisource [online]. de.wikisource.org, [cit. 2017-06-08]. Dostupné online. (po nemecky)
3. PRUSSNER, Frederick C.. Old Testament Theology: Its History and Development. [s.l.] : Westminster John Knox Press, 1985. Google-Books-ID: 7PhYg3b6IV0C. Dostupné online. ISBN 9780804201469. (po anglicky)
4. HARRISVILLE, Roy A.. Pandora's Box Opened: An Examination and Defense of Historical-Critical Method and Its Master Practitioners. [s.l.] : Wm. B. Eerdmans Publishing, 2014-08-09. Google-Books-ID: y3pyCgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 9781467440448. (po anglicky)
5. Tübinger Zeitschrift für Theologie (TZTh) [online]. idb.ub.uni-tuebingen.de, [cit. 2017-06-08]. Dostupné online. (po nemecky)
6. MCCLINTOCK, John; STRONG, James. Cyclopaedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature. [s.l.] : Harper, 1880. Google-Books-ID: f04XAAAAYAAJ. Dostupné online. (po anglicky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johann Christian Friedrich Steudel

• RAUPP, Werner. Steudel, Johann Christian Friedrich. In: Neue Deutsche Biographie (NDB). Band 25. 2013. S. 309 – 310.
• SCHOTT, Theodor. Steudel, Johann Christian Friedrich. In: Allgemeine Deutsche Biographie (ADB). Band 36. Leipzig: Duncker & Humblot, 1893. S. 152 – 155.
• WESSELING, Klaus-Gunther. Steudel, Johann Christian Friedrich. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon (BBKL). Band 10. Herzberg: Bautz, 1995. ISBN 3-88309-062-X. S. 1434 – 1438.

• www.wkgo.de
• www.martinszeller-verband.de/genealogie/
• Google Books

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Johann Christian Friedrich Steudel na nemeckej Wikipédii.