Oleg Grigorievič Makarov

Otec bol dôstojník a rodina, teda Olegova matka, on sám i sestra cestovali podľa miest jeho zaradenia. Žili v Povolží, potom vo Fergane, Kalininská oblasť, v NDR. Musel meniť aj základné školy a potom s otcovým súhlasom odišiel sám študovať do Moskvy. Absolvoval Baumannovu vysokú technickú školu (1951-1957) a stal sa konštruktérom komponentov kozmických lodí vo Výskumnej konštrukčnej kancelárii č.1 (OKB-1) vedenej Koroľovom. Do tímu kozmonautov OKB-1 bol zaradený v roku 1966. Spočiatku do piatej skupiny civilných špecialistov, neskôr bol členom skupiny pre plánované lety na Mesiac. Keď tento program predčasne skončil, pokračoval v príprave pre lety na Sojuze.

Makarov na sovietskej známke (vpravo)

Prvýkrát vzlietol vo funkcii palubného inžiniera z Bajkonuru v kozmickej lodi Sojuz 12 v septembri 1973, spolu s ním letel Lazarev. Preverovali nové systémy lode a na Zem sa vrátili po dvoch dňoch. Potom bol menovaný do záložnej posádky Sojuzu 17.

Znova vzlietol s Lazarevom 5. apríla 1975 na lodi Sojuz, neskôr označenej ako Sojuz 18a, došlo však k poruche nosnej rakety, od ktorej sa loď Sojuz musela vo výške takmer 200 km núdzovo oddeliť a po 20 minútach pristála na Zemi, v odľahlej horskej oblasti neďaleko hraníc s Čínou. Hoci kozmonauti pristáli v extrémnych podmienkach a bola kvôli nim zorganizovaná veľká záchranná akcia, našťastie obaja vyviazli bez zranení. Tento neúspešný let nebol v tom čase oficiálne uznaný a jeho okolnosti boli utajované.

Druhý oficiálny let absolvoval v roku 1978 so Sojuzom 27. Letel spolu s Džanibekovom a spoločne sa pripojili na orbitálnu stanicu Saľut 6 a tu aj s posádkou pripojeného Sojuzu 26 plnili zadané úlohy. Späť sa vrátil v Sojuze 26 po 6 dňoch.

Tretíkrát vzlietol z Bajkonuru v Sojuze T-3 v roku 1980, letel spolu s Kizimom a Strekalovom opäť na orbitálnu stanicu Saľut 6. Skúšali nový typ lode a vykonali opravy na Saľute.[1].

• Sojuz 12 (27. septembra 1973 - 29. september 1973)
• Sojuz 27, Sojuz 26 (10. januára 1978 - 16. januára 1978)
• Sojuz T-3 (27. november 1980 - 10. december 1980)

Celkom vo vesmíre strávil počas troch letov 20 dní. Mal s manželkou jedno dieťa. V roku 1987 odišiel z tímu kozmonautov späť do firmy NPO Energija. Zomrel vo svojich 70 rokoch na infarkt myokardu.