Milan Kriššák

Milan Kriššák (* 30. január 1944, Stráže pod Tatrami, Slovensko – † 2. júl 1979, Poprad) bol popredný slovenský horolezec, tréner, skialpinista, horský vodca a člen Horskej služby TANAPu.

Milan Kriššák
Horolezec, horský vodca, záchranca, skiaplinista
Narodenie30. január 1944
Stráže pod Tatrami, Slovensko
Úmrtie2. júl 1979 (35 rokov)
Poprad, Slovensko
Národnosťslovenská
Profesiahorský záchranár
Aktívne roky1959 – 1979
Odkazy
Commons Milan Kriššák
 Biografický portál

Zo života

Už od mala športoval. Venoval sa hokeju a potom horolezectvu a skialpinizmu a extrémnemu lyžovaniu. Bol dobrovoľný člen horskej služby, horský vodca. V roku 1974 začal pôsobiť ako profesionálny záchranca v Horskej službe TANAPu. Bol československým reprezentantom v horolezectve. V roku 1976 sa stal štátnym trénerom. Bol účastníkom viacerých medzinárodných skialpinistických pretekov v alpských krajinách. S manželkou Františkou Orolínovou mal syna Michala a dcéru Evu.

Skialpinistické úspechy

Zúčastnil sa v roku 1975 na prvých majstrovstvách sveta v skialpinizme Troffeo Mezzalama v Taliansku. Bol členom československého družstva, ktoré obsadilo 8. miesto. Na skialpinistických pretekoch v roku 1977 v talianskom Lecce bol jedenásty. Zaznamenal aj ďalšie úspechy na domácich skialpinistických pretekoch.[1][2]

Aktivity v Aplách

Venoval sa najmä extrémnemu horolezectvu. Spolu s Jurajom Weinczillerom v roku 1966 uskutočnil tretí výstup severnou stenou Matterhornu Bonattiho cestou, zliezol Walkerov pilier na Grandes Jorasses, prvý priestup Allainovou cestou na Petit Dru vystúpil na Mont Blanc zo strany Brenvy a Bonattiho cestou na Grand Capucin.

Expedičné horolezectvo
  • 1969 - Účastník expedície na Nanga Parbat 8125 metrov
  • 1971 - Účastník expedície na Nanga Parbat 8125 metrov
  • 1972 - Pamír - Výstup na Pik Komunizmu 7495 metrov (dnešný názov hory je Pik Somoni) cez pilier Burevestnika
  • 1973 - Expedícia na Makalu
  • 1974 - Kaukaz - Výstup na štít Voľnaja Ispania severovýchodným pilierom
  • 1975 - Pamír - Prvovýstup južným pilierom na Pik Lenina (7134 metrov)
  • 1976 - Expedícia na Makalu - Na vrchol novou cestou JZ pilierom vystúpili 24. mája Milan Kriššák, Karol Schubert a Španiel J. Camprubi. Karol Schubert pri zostupe zahynul.
  • 1977 - Expedícia do Hindúkušu - Z. Drlík, Milan Kriššák, Vladimír Petrík, Miloslav Neumann, M. Pelc a Vladimír Tatarka urobili prvovýstupy S pilierom na Acher Čiogh (7 020 m n. m.), a direttissimu SV steny na Kohe Tez (7 015 m n. m.).
  • 1979 - Posledná jeho výprava do Himalájí - Jannu 7710 metrov [3]

Ocenenia
  • Za zásluhy o rozvoj československej telesnej výchovy I. stupňa
  • Zlatý odznak Slovenského horolezeckého spolku JAMES
  • Cenu fair play SOV za príkladný čin[4]

Úmrtie

Zahynul pri plnení služobných povinností. Počas záchrannej akcie 25. júna 1979 v závere Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách havaroval vrtuľník Mil Mi-8 s tromi členmi posádky a šiestimi záchrancami. Okamžite zahynuli šiesti a traja bojovali v nemocnici o život. Milan Kriššák s najľahšími zraneniami zomrel na následky embólie pľúc v nemocnici v Poprade. Na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou má pamätnú tabuľu. Zoznam obeti na Symbolickom cintoríne.

Referencie
  1. Životopis M. Kriššáka
  2. Milan Kriššák
  3. Expedície
  4. Výročné trofeje Slovenského olympijského výboru [online]. Bratislava : Slovenský olympijský výbor, [cit. 2011-05-16]. Dostupné online.
  • I. Dieška a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.
  • M. Orolin: Strmé cesty k Himalájam, Šport 1980.
  • A. Marec: Zóna odvahy, 1989.
  • A. Marec: Tatranské siluety, 2007.

Publikácie
  • I. Gálfy, M. Kriššák: Makalu, Šport, Bratislava 1978.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.