Slnečná sonda

Slnečná sonda alebo solárna sonda je kozmická sonda, vypustená mimo sféru gravitačného vplyvu Zeme s cieľom študovať Slnko a jeho vplyv na medziplanetárne prostredie. Za týmto účelom sú tieto sondy vybavované vedeckými prístrojmi, medzi ktoré patria najmä:

• analyzátory plazmy pre analýzu zložiek slnečného vetra a stanovenie jeho rýchlosti;
• magnetometre pre meranie slnečného magnetického poľa a poľa, spojeného so slnečným vetrom;
• fotometre pre meranie intenzity slnečného žiarenia v rôznych spektrálnych pásmach;
• spektrometre a spektrofotometre pre štúdium chemického zloženia slnečného povrchu;
• koronografy pre pozorovanie slnečnej koróny;
• a i.

Súčasné a budúce misie vanujúce sa Heliophysics v ich približných študijných oblastiach.

Z hľadiska dráh využívaných pre slnečné sondy ich môžeme rozdeliť do troch základných skupín:

• ekliptikálne slnečné sondy, pohybujúce sa v blízkosti roviny ekliptiky po výstredných (excentrických) dráhach vnútri dráhy Zeme s perihéliom čo najbližšie k Slnku;
• polárne slnečné sondy, pohybujúce sa po dráhach s vysokým sklonom (blížiacim sa 90°) k rovine ekliptiky, určené pre výskum polárnych oblastí Slnka;
• slnečné sondy umiestnené v libračnom centre L1 sústavy Slnko-Zem, nachádzajúcom sa na spojnici týchto telies vo vzdialenosti približne 1,5 mil. km od Zeme smerom k Slnku.

Do mimoriadnej blízkosti k Slnku sa dostala v minulosti tiež planetárna sonda Mariner 10 určená pre výskum planéty Merkúr a mieri tam tiež planetárna sonda MESSENGER. Tieto sondy však neboli špecificky vybavené pre dôkladnejší prieskum Slnka a preto tu nie sú zahrnuté v tabuľkách.

Sonda ISEE-3 bola po splnení úlohy v libračnom centre 20. júla 1982 vyvedená z tohto bodu a nasmerovaná ku dvom kométam (pozri tabuľka); súčasne s tým bola premenovaná na ICE.

Okrem slnečných sond skúmalo Slnko z obežných dráh okolo Zeme celý rad slnečných družicových observatórií.