Delta II

• Stupeň 0 pozostáva z pomocných raketových motorov na tuhé pohonné látky GEM 40, každý s ťahom 478 kN alebo GEM 46 s ťahom 628 kN. Počet motorov býva pre stredné náklady 9, niektoré varianty majú 3 alebo 4.
• Stupeň 1 sa nazýva Delta-Thor XTL, ide o značne vylepšený a predĺžený prvý stupeň Thor. Je vybavený jedným motorom RS-27, neskoršie verzie používajú vylepšený variant RS-27A a RS-27C.
• Stupeň 2 je Delta K, prevzatý z programu Vanguard, je však výrazne modifikovaný. Vybavený je motorom AJ10 – 118k s ťahom 43 kN. Pohonné látky sú hypergolické, tzn. pri kontakte samovoľne vzplanú, to umožňuje vypnutie a reštart motora. V druhom stupni je umiestnený "mozog" rakety, ide o navádzací a inerciálny navigačný systém.
• Stupeň 3 možno použiť podľa potreby, nazýva sa Thiokol STAR-37FM a ide o pokročilý variant stupňa Burner, používaného v programe Thor-Burner. Motor spaľuje tuhé pohonné látky a jeho ťah dosahuje 47,9 kN. Tretiemu stupňu chýba akýkoľvek systém navádzania, je teda závislý od navigačného systému druhého stupňa. Stabilizácia letu prebieha pomocou rotácie.
• Aerodynamický predný kryt je tenká škrupina vyrobená z plechu, alebo kompozitných materiálov. Má za úlohu chrániť náklad pri vzlete.

• Prvé číslo označuje typ prvého stupňa a pomocných motorov. Dnes sa používa 7, to znamená prvý stupeň Delta-Thor XTL a pomocné motory GEM 40 alebo GEM 46. Starší variant Delta 6000 používal Delta-Thor ETL a pomocné motory Castor 4A.
• Druhé číslo udáva počet pomocných motorov, zvyčajne 9 niekedy 3 a 4
• Tretie číslo je vždy 2 a znamená Aerojet AJ10, motor druhého stupňa. Staršie série Delta 6000 používali motor TR-201.
• Štvrté číslo znamená je 0 alebo 5, značí tretí stupeň.
• Variant Heavy sa značí „H“ a používa sa pre silnejšie motory GEM 46.

Zostavenie prebieha vo vertikálnej polohe, najskôr je na odpaľovaciu rampu vyzdvihnutý prvý stupeň. K prvému stupňu sú potom pripevnené pomocné motory a nasadený druhý a tretí stupeň. Tankovanie paliva do prvého stupňa trvá približne 20 minút. Palivo a oxidačné činidlo pre druhý stupeň je vysoko korozívne a vyžaduje zvýšenú opatrnosť.

Prvé zlyhanie 5. augusta 1995 bolo len čiastočné, Delta série 7000 vyniesla kórejský komunikačný satelit Koreasat-1 na príliš nízku obežnú dráhu. Problém bol pravdepodobne spôsobený prehriatím systému pre odpájanie pomocných motorov, tie sa oddelili predčasne a raketa nedosiahla požadovanú výšku. Družica pre korekciu obežnej dráhy využila vlastný pohonný systém, životnosť sa tak znížila na 4,5 roka.

Druhé zlyhanie bolo totálne. 17. januára 1997 mala raketa Delta II 7925 vyniesť satelit systému GPS Block II, 13 sekúnd po štarte došlo k explózii a raketa bola totálne zničená. Odpaľovacia rampa nebola vážnejšie poškodená a nikto nebol zranený, dážď trosiek zničil len niekoľko áut.

Okrem budovania systému GPS, misií na Mars a komerčných letov, sa Delta II zúčastnila mnohých vedeckých projektov. Niektoré z nich:

• Kepler – 7. marec 2009
• NOAA-N Prime – 6. február 2009, satelit Národného úradu pre oceán a atmosféru, na polárnej obežnej dráhe[1]
• Dawn – 2007
• STEREO – 2006
• Deep Impact – 2005
• MESSENGER – 2004
• Spitzerov vesmírny ďalekohľad – 2003
• Deep Space 1 – 1998
• ROSAT – 1990