Ulysses (sonda)

Ulysses bola kozmická sonda určená na výskum Slnka. Meno sondy „Ulysses“ je rímske meno Odyssea.

Ulysses
Prevádzkovateľ	NASA / ESA
Hlavní dodávatelia	Dornier Systems GmbH (Nemecko)
Iné názvy	International Solar Polar Mission
Prelet	okolo Jupitera 8. február 1992
Družica	Slnka
Dátum štartu	6. október 1990
Nosná raketa	Raketoplán Discovery, STS-41
Kozmodróm	Kennedyho vesmírne stredisko, Štartovací komplex 39
Trvanie misie	18 rokov a 267 dní
Zánik	30. jún 2009, deaktivácia
COSPAR ID	1990-090B (20842)
Webová stránka	ulysses.jpl.nasa.gov
Hmotnosť	368 kg
Elementy dráhy
Epocha	95-03-13.16
Typ dráhy	heliocentrická
Inklinácia	79,11°
Apoapsida	809 090 000 km
Periapsida	200 620 000 km
Doba obehu	2 264,33 dní (6,2 roka)

Sonda bola spoločným projektom ESA a NASA. Na obežnú dráhu ju vyniesol 6. októbra 1990 raketoplán Discovery pri misii STS-41. Potom sa sonda vydala na dva roky trvajúcu cestu k Jupiteru. Tam objavila, trochu nad rámec svojich povinností, prekvapivo veľký únik prachu z Jupiterovho systému. Zároveň však Jupiter využila ako gravitačný prak, ktorý ju vyhodil na obežnú dráhu so sklonom 79° k rovine ekliptiky. Sonda preto neobieha v rovine, v ktorej obiehajú takmer všetky ostatné sondy, ale takmer kolmo k rovine ekliptiky a tým aj k rovníku Slnka. Sonda obieha po eliptickej dráhe nad pólmi Slnka, vďaka čomu môže pozorovať Slnko tak, ako to nie je možné zo Zeme alebo z roviny ekliptiky. Prvýkrát sa nad južný pól dostala v roku 1994, nad severný o rok neskôr. Okolo Slnka obieha s periodicitou šiestich rokov. Takže druhý prelet nad pólmi Slnka vykonala v rokoch 2000 a 2001.

Sonda nesie veľa prístrojov na pozorovanie častíc a žiarenia vychádzajúceho zo Slnka. Má tiež výhodný obežný cyklus. Hneď počas prvého preletu si astronómovia všimli zreteľné rozdiely v počte častíc medzi pólom a rovníkom. Bol ale oveľa menší, ako sa čakalo. Ďalším veľkým prekvapením bolo, že magnetosféra je na juhu silnejšia ako na severe. Počas rokov 2000 – 2001 prechádzalo Slnko búrlivejšou časťou svojho jedenásťročného cyklu, takže nebolo možné vykonať množstvo citlivých pozorovaní. Sondu však zasiahla jedna z obrovitých erupcií a bolo tak možné študovať čo sa stane so slnečnou erupciou vo vzdialenosti 300 miliónov km od Slnka. V roku 2006 bolo Slnko síce opäť v minime svojej aktivity, ale okrem jedenásťročného cyklu má Slnko aj cyklus dvadsaťdvaročný, počas ktorého vždy dôjde k prepólovaniu. Práve preto bol tento prelet z vedeckého hľadiska taký zaujímavý. Mohli sme totiž pomocou rovnakých prístrojov sledovať dve slnečné obdobia a rozdiely medzi nimi.

30. júna 2009 bola činnosť sondy ukončená. Povel na ukončenie práce dostala sonda zo Zeme. Ulysses naďalej obieha Slnko ako neaktívne teleso.