Dacit

Dacit je výlevná vulkanická hornina obvykle sivej farby, s vysokým obsahom SiO2 (63 - 68 %). Názov pochádza od názvu rímskej provincie Dácia (dnešné Sedmohradsko), kde je jeho výskyt v rámci Karpát pomerne častý.

Dacit

Dacit postihnutý propylitizáciou, Štiavnické Bane, Štiavnické vrchy
Zloženie
Hlavné minerálykremeň, plagioklas, augit, pyroxény
Akcesórieamfiboly, biotit
Vlastnosti
Textúraporfyrická, sklovitá
Farbašedá
 Portál vedy o Zemi

Označenie dacit pre tento typ hornín zaviedli v roku 1863 F. von Hauer a G. Stache[1].

Vlastnosti

Dacit je svetlo až tmavosivá až červenkavá hornina. V prípade postihnutia premenami (hlavne propylitizácia|propylitizáciou) môže nadobúdať mierne zelenkavé odtiene[2]. Hornina je výlevným ekvivalentom kremenného dioritu prípadne i granodioritu.

Minerálne zloženie
Dacit v diagrame QAPF

Zložením sa nachádza medzi ryolitom (resp. ryodacitom) a andezitom. Má porfyrickú až afanatická štruktúru. Základná hmota je sklovitá až mikrolitická. Výrastlice tvorí najčastejšie kremeň, plagioklas, pyroxény (augit, enstatit), amfiboly (hornblend) a biotit. Celkový obsah SiO2 sa pohybuje od 62 do 68 %.

Dacity, často v asociácii s andezitmi alebo ryolitmi[2], tvoria masívne intrúzie centrálnej vulkanickej stavby, prípadne dajky a lávové prúdy.

Výskyt

V Západných Karpatoch sú časté v oblasti stredoslovenských (Kremnické a Štiavnické vrchy) a východslovenských (Slanské vrchy) neovulkanitov.

V Severnej Amerike tvoria dacity napríklad sopku Saint Helens.

Použitie

Ako drvené kamenivo na stavbu ciest.

Referencie
  1. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2008-11-06]. Dostupné online.
  2. Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dacit

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.