Šebeš (hrad)

Pôvodne na tomto mieste existoval majetok zvaný Havranov príbytok (Hulloudzalasa), ktorý bol od roku 1285 už opustený. Pomenovanie Havran vychádzalo z oblečenia čierneho habitu príslušného rytierskeho rádu, preto sa predpokladá, že pôvodne tam stál drevený strážny hrádok. Na začiatku 14. storočia sa kopec nazýval Mačka, dnes Zámek.

V donačnej listine kráľa Karola Róberta z roku 1315, ktorou potvrdil Tomášovmu synovi rytierovi Synkovi vlastníctvo jeho doterajších majetkov v tejto oblasti, ktorých súčasťou bol aj hrad. Predpokladá sa, že v rokoch 1307 až 1315 bol hrad vystavaný ako kamenný. Hrad patril až do roku 1491 Synkovým potomkom. Kráľ Vladislav ho potom daroval mestu Košice, zanikol v roku 1550, keď ho obyvatelia Prešova vypálili. Majitelia hradu totiž nemali dobré vzťahy so susedným mestom Prešov. Spor sa v roku 1475 dostal až pred súd, ale ani ten ho nevyriešil.

Majiteľ hradu František Sebesi chcel spor vyriešiť dohodou, preto poslal richtárovi Prešova posolstvo, aby spor vyriešili pokojnou cestou. Richtár to zneužil, vtrhol na hrad a dobyl ho. Hradného pána Sebesiho a kastelána Gerakiho dal obesiť na hradnú bránu a hrad nechal podpáliť. Panovník za to zosadil richtára a potrestal občanov mesta Prešov. Hrad však už neobnovili a po čase zanikol. Odvtedy hradisko stále pustne.

Murovaný hrad bol vystavaný na 8 m širokej a 60 m dlhej strmej ostrožine. Jej miernejšia východná strana bola zabezpečená do skaly vytesanou 8-10 m širokou a 5-6 m hlbokou šijovou priekopou. Na okraji plošiny sa tiahol obvodový múr. Na západnej strane stála vo vzdialenosti 5 m od jeho okraja kruhová veža s priemerom 5m a múrom hrubým 1,5 m. Veža bola postavená v smere prístupu. Vo východnej časti ostrožiny bol na okraji šijovej priekopy obytný palác s rozmermi 9x6 m, ktorého západná stena bola zároveň obranným múrom nad vstupom do hradu. Za ním je vo vzdialenosti 21 m šijová priekopa. v severovýchodnej časti hradu bolo valové opevnenie.

Hradný kopec leží na severozápadnom okraji Slanských vrchov. Je husto zarastený lesnými kvetmi, krovím a stromami. Stopy po hrádku sú medzi množstvom skál ťažko čitateľné. Pod juhovýchodnou stranou kopca preteká potok Šebastovka. Na východnej strane je viditeľná strmá, kolmá skalná stena ako zvyšok po ťažbe kameňa v bývalom kameňolome. Iné stopy po murovaných objektoch na plošine nie sú.

K hrádku sa dá dostať po chodníku, ktorý začína nad obcou Podhradík, pri potoku Šebastovka smerom vľavo a lesným chodníkom vpravo vedie vystúp až na vrchol hradného kopca. Cestou je mierne stúpanie a až pred vrcholom kopca nadobudne stúpanie strmšieho rázu. Pred vrcholom je potrebné dávať pozor na pomerne veľké skaly, ktoré môžu byť šmykľavé.

Orientačná tabuľa je pri potoku a smerová šípka s nápisom je pri odbočovaní na lesný chodník. Hradisko je na vrchole označené tabuľou. Odtiaľ je možné vidieť aj na Slanské vrchy a obec Podhradík. Výhľad je sťažený hustým lesom a krovím. Turistické značky tu nie sú. Cestu tam aj späť je dobre absolvovať tým istým chodníkom. Výstup trvá asi 15 až 20 minút.

• 
  Pohľadnica
• 
  Pohľadnica
• 
  Pohľad na hradný vrch
• 
  Prístupová cesta
• 
  Hradný vrch
• 
  Vrchol hradu
• 
  Pohľad z hradu

Blízke hrady

• Bodoň
• Kapušiansky hrad
• Kysacký hrad
• Lipovský hrad
• Obišovský hrad
• Šarišský hrad
• Zbojnícky hrad

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šebeš (hrad)