Zbojnícky hrad

Zbojnícky hrad[1][2] (iné názvy: Zbojnícky zámok[3], Solivar[4], Soľnohrad, Soľný hrad[5], Nový Soľnohrad) je hrad v obci Ruská Nová Ves (v blízkosti Prešova-Solivaru) juhovýchodne od vlastnej dediny Ruská Nová Ves v Slanských vrchoch na vrchu Zámek (661 m. n. m.).

Zbojnícky hrad
Zbojnícky zámok, Solivar, Soľnohrad, Soľný hrad
Hrad
zrúcaniny hradu Slovar
Štát Slovensko
Región Prešovský
Okres Prešov
Obec Ruská Nová Ves
Nadmorská výška 661 m n. m.
Súradnice 48°58′28.55″S 21°20′47.23″V
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Ruská Nová Ves
Poloha Zbojníckeho hradu na Slovensku
Poloha Zbojníckeho hradu na Slovensku
Poloha Zbojníckeho hradu na Slovensku
Poloha Zbojníckeho hradu v Prešovskom kraji
Poloha Zbojníckeho hradu v Prešovskom kraji
Poloha Zbojníckeho hradu v Prešovskom kraji
Wikimedia Commons: Zbojnícky zámok
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Dejiny

Hrad dal postaviť Juraj Bokša v posledných rokoch 13. storočia ako náhradu za predchádzajúci hrad (príp. dva hrady) nazývaný/-é takisto Soľnohrad (či Soľný hrad), ktorý/-é sa nachádzal/-li v dnešnom Prešove v dnešnej mestskej časti Solivar. Nový hrad má doložený názov Castrum S(o)owar. Jeho majitelia si zmenili rodové meno na Šóš.[6]

V priebehu storočí postupne vlastnili hrad rôzni majitelia. Najdlhšie, i keď s prestávkami, ho však vlastnila rodina Šóšovcov až do roku 1671. Od toho roku, okrem jednej výnimky, nie sú o hrade žiadne zmienky. Posledná zmienka je z roku 1715, kedy bol hrad zbúraný na základe uznesenia krajského snemu.[7]

Poloha

Zvyšky zrúcanín ležia na západnom úpätí vrchu Tri chotáre (1 025,2 m) na strmom mieste zvanom Zámok (661 m) v katastrálnom území obce Ruská Nová Ves.

Prístup

Na hrad sa dostanete priamo z Prešova po červenej značke smerom do Ruskej Novej Vsi, odtiaľ pokračujete až prídete pod Zbojnícky hrad.

Súčasný stav

Zvyšky kamenného hradu sú na skalnej vyvýšenine s rozmermi 45x35 m, ktorá má na severnej, južnej i západnej strane strmé zrázy. Jej klesanie východným smerom vytváralo dve prirodzené pri stavbe hradu upravované terasy. V juhozápadnej časti v „hornom hrade“, s rozmermi 45x12 m bola pri okraji plošiny štvorcová veža s rozmermi 8x8xm (zachovaná iba polovica). Jej interiérová kruhová časť s priemerom 4,5 m mala drevené trámové stropy. Horný hrad na okrajoch skalnej plošiny chránilo kamenné obvodové opevnenie, z ktorého sa zachoval 130 centimetrový fragment na južnej strane. V strede vrcholovej plošiny neďaleko veže bola väčšia palácová stavba s rozpoznateľnými rozmermi 17x 8,5 m, ktorej suterén bol pod úrovňou skaly. Severná obvodová strana paláca bola súčasťou obvodového opevnenia. Výškový rozdiel (13 m) a úzky nástupný priestor pravdepodobne dovoľovali iba peší výstup do horného hradu. Na tejto jedinej schodnej strane, po ktorej viedla i prístupová cesta, bol hrad chránený 13 m širokou priekopou, ktorá je dodnes hlboká 2,5 – 3 metre. Na nižšie položenom „dolnom nádvorí“, ktoré je dlhé 10 metrov sa na severnej strane zachovala iba časť murovaného obvodového opevnenia, s hrúbkou muriva 120 cm a časť kruhovej veže s priemerom 5 m. Tento obvodový múr sa zrejme tiahol po celej dĺžke nádvoria až ku vstupnej bráne. V konfigurácii terénu je hradný vrch dobre čitateľný a zo skalnej plošiny je nádherný výhľad.

Galéria obrázkov

Okolie

Blízke hrady:

Referencie

  1. Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
  2. SLIVKA, Michal; VALLAŠEK, Adrian. Hrady a hrádky na východnom Slovensku. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. 272 s. ISBN 80-85174-42-1. S. 189-192.
  3. SOLIVAR. In: PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. Preklad Daniela Marsinová. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2007. 391 s. ISBN 978-80-8085-287-0. S. 270-271.
  4. Solivar. In: Encyklopédia Slovenska
  5. FAIX, Peter; KÓNYA, Peter; MATLOVIČ, René; ŠVORC, Peter; VIZDAL, Marián. Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : UNIVERZUM Prešov, 1997. ISBN 80-967001-7-0. Kapitola Okolie Prešova, s. 101-102.
  6. História Zbojníckeho hradu [online]. [Cit. 2017-12-26]. Dostupné online.

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.