Sefardskí Židia

Sefardskí Židia (iné názvy: Sefardi, zriedkavo: Sefardimovia, sefardim; hebr. ספרדים‎ – sefardim alebo sfaradim) sú prúd európskeho židovstva, predstavovaný pôvodne v stredoveku Židmi Pyrenejského polostrova (Španielska a Portugalska) a neskôr, po vyhnaní týchto Židov z Pyrenejského polostrova v rokoch 1492 – 1497 a 1531, ich potomkami, ktorí sa uchýlili do rôznych končín sveta.

Židia a judaizmus

Židia · Judaizmus · Kto je žid Prúdy a skupiny Ortodoxný Konzervatívny (Masorti) Progresívny (Reformný - Liberálny) Ultraortodoxný Samaritáni Falašovia Karaiti Etnické skupiny a jazyky Aškenazim Sfaradim Mizrachi Hebrejčina Jidiš Ladino Ge'ez Buchori Populácia (vývoj) Európa Amerika Ázia Afrika Austrália Náboženstvo Boh Princípy viery v judaizme Božie mená 613 micvot Halacha Noemove zákony Mesiáš Eschatológia Filozofia a etika Židovská filozofia Cdaka Musar Vyvolenosť Chasidizmus Kabala Haskala Náboženské texty Tóra Tanach Mišna Talmud Midraš Tosefta Mišne Tora Šulchan aruch Sidur Machzor Pijut Zohar Tradície a zvyky Obriezka Pidjon ha-ben Simchat bat Bar micva Šiduch Svadba Rozvod (Get) Pohreb Kašrut Židovský kalendár Židovské sviatky Talit Tfilin Cicit Kipa Mezuza Menora Šofar Sefer Tora Významné postavy Abrahám Izák Jakub Mojžiš Šalamún David Eliáš Áron Maimonides Nachmanides Raši Ba'al Šem Tov Ga'on z Vilna Maharal Náboženské inštitúcie Chrám Synagóga Ješiva Bejt midraš Rabín Chazan Dajan Ga’on Kohen Mašgiach Gabaj Šochet Mohel Bejt din Roš ješiva Židovská liturgia Šema Amida Kadiš Minhag Minjan Nosach Šacharit Mincha Ma'ariv Musaf Dejiny Židov starovek stredovek novovek Blízke témy Antisemitizmus Gój Holokaust Izrael Filosemitizmus Sionizmus Abrahámovské náboženstvo

V prvých storočiach po vyhnaní sa usídlili zväčša v okolí Stredozemného mora, najmä na Balkáne. Dnes žijú hlavne v Izraeli, USA, vo Francúzsku, v Holandsku a v Turecku.

Označenie pochádza z hebrejského výrazu pre Španielsko – Sefarad (ספרד).