Gajdy
Gajdy sú prastarý ľudový hudobný nástroj, ktorý bol používaný už v starovekom Grécku. Pôvodne to bol jednoduchý dychový nástroj, ktorý pravdepodobne vznikol už pred 4 000 rokmi v Egypte a v prednej Ázii. Odtiaľ sa postupne šíril s pastiermi, ale predovšetkým s početnými arabsko-tureckými nájazdmi do Európy, kde nachádzame najviac ich foriem a druhov - veľa európskych národov má pre ne nielen vlastné meno, ale aj svoje vlastné modifikácie nástroja.
Funkcia nástroja je založená na vháňaní vzduchu pomocou mechu umiestneného v podpazuší hudobníka cez plátok (plátky) do píšťalky s otvormi. Rozochvievaním vzniká zvuk a tón je tvorený uzatváraním otvorov píšťaly prstami, podobne ako je to napríklad u zobcovej flauty (tak pracujú napríklad české gajdy). Najčastejšie sú ladené v tónine Es dur. Na trochu odlišnom princípe pracujú gajdy škótske, kde sa vzduch do nástroja nevháňa mechom, ale ústami.
Na Slovensku sa v ľudovej hudbe vyskytovali[1]:
- dvojzvukové gajdy (= goralské gajdy)
- trojzvukové gajdy (= gajdy, gejdy)
- štvorzvukové gajdy
Referencie
- LENG, Ladislav. Slovenské ľudové hudobné nástroje. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1967. 304 s. S. 139 – 148.
Ďalšia literatúra
- GARAJ, Bernard. Gajdy a gajdošská tradícia na Slovensku. Vyd. I. Bratislava : Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, 1995. 277 s. ISBN 80-901416-6-8.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dudy na českej Wikipédii.