Všetky básne

Všetky básne je súhrn Quasimodových básní. Skladá sa zo zbierok Acque e terre, Oboe sommerso, Erato e Apollion, Nuove poesie.

V pôvodnom vydaní boli texty v opačnom poradí – od sekcie posledne napísaných (Nuove poesie), po staré (Acque e terre). Tieto zbierky zahŕňajú dôležité etapy autorovho života, zanechajúc v ňom znamenia. Vo svojom literárnom diele prejavil svoj hĺbavý a hlboko ľudský charakter. Spontánne sa obrátil na hermetizmus, pre jeho prirodzenú potrebu konkrétnosti a pretože v novej poézii videl podporu proti romantizmu, sentimentalizmu, autobiografii, a niečo užitočné pre dosiahnutie jednej z najdôležitejších vízií. Jeho hermetizmus sa v každom prípade javí originálne, hoci je poznačený typickou clonou smútku. Veľa uvažuje o samote a snaží sa priblížiť všetkým ľuďom v snahe pomôcť im v obnove antických hodnôt. Okrem toho je uňho značná vôľa konať niečo pre zmenu reality a pre uskutočňovanie lepšieho sveta. Ja som si prečítala básne zo zbierky "Ed e subito sera" v origináli. Netreba ani čítať slovenský preklad, aby čitateľ približne zistil, nad čím rozmýšľa a čo tým chce asi povedať. Ak chce čitateľ nájsť ich pravý zmysel, niekedy treba aj dlhšie rozjímať. Myslím, že pri tvorbe ho určitým spôsobom ovplyvnilo priateľstvo s Montalem, čo vidno jednak na štýle a tiež v tematickom okruhu. Až na niektoré básne to určite nie je oddychová poézia. Ale na druhej strane nie je to až také náročné ako poézia Montaleho.