Malý lev
Malý lev je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Pozostáva len zo slabých hviezd. Ide o takzvané výplnkové súhvezdie, pretože dnes (na rozdiel od starovekej a stredovekej astronómie) sa musí každá hviezda zaradiť do súhvezdia. Zaviedol ho Johannes Hevelius v roku 1687.
| Malý lev | |
 Mapa súhvezdia Malý lev | |
| Latinský názov | Leo Minor |
|---|---|
| Skratka | LMi |
| Genitív | Leonis Minoris |
| Symbolické vyjadrenie | malý lev |
| Rektascenzia | 10,3h |
| Deklinácia | +35° |
| Plocha | 232 štvorcových stupňov Poradie: 64 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | Praecipua (46 LMi) (Zdanl. magnitúda 3,79) |
| Meteorický roj | |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −50° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Apríl | |
 | |
Hviezdy
Hviezda nazvaná ako alfa sa v Malom levovi nenachádza. Pri Malom levovi nepriraďoval označenie gréckymi písmenami jeho zakladateľ Hevelius, ale až Francis Baily v 19. storočí. Najjasnejšia hviezda má označenie 46 Leonis Minoris a nazýva sa Praecipua, čiže „hlavná hviezda“ alebo „najjasnejšia hviezda“. Má jasnosť 3,83 mag a už jej Flamsteedovo číslo hovorí, že leží na východnom konci súhvezdia. Tento oranžový obor je 8,2-krát rozmernejší a 32-krát žiarivejší ako Slnko.
Beta Leonis Minoris je dvojhviezda. Táto tesná dvojica sa dá pozorovať len ďalekohľadom s veľkou aparatúrou. Ich súčasný rozstup predstavuje iba pár desatín oblúkovej sekundy. Hlavná zložka je žltý obor o niečo chladnejší ako Slnko. Okolo nej obieha slabší sprievodca. Radí sa medzi žltobiele hviezdy hlavnej postupnosti.
Zvyšné hviezdy majú čísla, ktoré zaviedol anglický astronóm John Flamsteed. Ostatné jasnejšie hviezdy súhvezdia dosahujú jasnosť iba okolo 4. magnitúdy.
21 LMi je hviezda typu A, ktorá vykazuje neobyčajne rýchlu rotáciu, až 157 km/s.
42 LMi je zdanlivá dvojhviezda. Má zložky s jasnosťami 5,4 a 7,6 mag v širokom rozstupe 197 uhlových sekúnd. Rozoznať sa dajú aj triédrom.
R LMi patrí k premenným hviezdam typu Mira Ceti.
Objekty
V Malom levovi sa dá nájsť niekoľko galaxií, ale všetky sú veľmi slabé a nie sú vhodné pre pozorovanie malým ďalekohľadom. V dosahu väčšieho prístroja je ich zhruba 17. Najjasnejšia z nich je špirálová, čelne natočená NGC 3344. Podobné parametre má len o čosi slabšia a vzdialenejšia NGC 3486 a bokom natočená galaxia NGC 3432. Ďalším objektom pre stredne veľké ďalekohľady sú NGC 3414 spolu s jej menším interagujúcim sprievodcom NGC 3418 a dve šošovkovité galaxie NGC 3245 a NGC 2859 s podobnou magnitúdou okolo 10,8.
Útvar veľkosti našej Galaxie známy ako Hanny′s Voorwerp žiari silným zeleným svetlom ionizovaných atómov kyslíka. Predpokladá sa, že tento objekt by mohol byť súčasťou slapového chvosta materiálu ožarovaného kvazarom v centre blízkej špirálovej galaxie IC 2497.
Ďalších päť jasných kvazarov v Malom levovi možno pozorovať – i keď iba najväčšími ďalekohľadmi sveta – vďaka efektu gravitačnej šošovky vyvolanému kopou galaxií SDSS J1004+4112.
Poloha
Malý lev je veľmi nevýrazné súhvezdie jarnej oblohy. Jeho hviezdy sú sotva viditeľné a v niektorých hviezdnych mapách sa medzi nimi ani nekreslia spojnice. Nachádza sa presne medzi Veľkou medvedicou a Levom. Výrazná kosákovitá hlava veľkého Leva, nad ktorou leží, umožňuje určiť jeho pozíciu celkom dobre. Môžeme ho pozorovať prakticky po celý rok okrem jesenných nocí.
Zdroje
- HERMANN, Joachim. Hviezdy. Redakcia PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,; preklad Ing. Květoslav Spiller; ilustrácie Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová. [s.l.] : Ikar, 1998. 287 s. (Sprievodca prírodou.) ISBN 80-7118-475-6.
- KLEZCEK, Josip. Velká encyklopedie vesmíru. Redakcia Jitka Zykánová. prvé. vyd. Praha : Academia, © 2002. (2480.) ISBN 80-200-0906-X. (česky)
- MOORE, Patrick. Hviezdy a planéty. Redakcia Katarína Bobríková, Ladislav Donauer; preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská. Prvé slovenské vydanie. revidované a rozšírené vydanie vyd. Bratislava : Slovart, 2001. 256 s. ISBN 80-7145-341-2.
- KALER, Jim. STARS. Dostupné online. (anglicky)