Johannes Hevelius
Johannes Hevelius alebo Johann Hewelke alebo po nemecky Johannes Hewel alebo po poľsky Jan Heweliusz (* 28. január 1611, Gdansk – † 28. január 1687, tamtiež) bol poľský astronóm; nazývaný aj zakladateľ lunárnej topografie.
| Johannes Hevelius | |||
| poľský astronóm | |||
 | |||
| Iné mená | Johann Hewelke, Johannes Hewel, Jan Heweliusz | ||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 28. január 1611 Gdansk, Poľsko-litovská únia | ||
| Úmrtie | 28. január 1687 (76 rokov) Gdansk, Poľsko-litovská únia | ||
| Známy vďaka | zakladateľ lunárnej topografie | ||
| Alma mater | Universiteit Leiden | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  Johannes Hevelius | ||
| |||
Život
Narodil sa v Gdansku, v mestečku vtedajšej Poľsko-litovskej únie v roku 1611 rodine bohatých pivovarníkov českého pôvodu. V roku 1630 vyštudoval právo v Leidene; cestoval do Anglicka a Francúzska a v roku 1634 sa usadil vo svojom rodnom meste ako pivovarník a člen mestskej rady.
Od roku 1639 sa jeho hlavným záujmom stala astronómia, hoci sa celý svoj život zaoberal mestskými záležitosťami. V roku 1641 postavil observatórium na svojom dome, ktoré mal vybavené výbornými prístrojmi, vrátane vlastnoručne zhotoveného ďalekohľadu bez tubusu s ohniskovou vzdialenosťou 45,7 m. 29. januára 1660 navštívil observatórium poľský kráľ Ján II. a kráľovná Mária Lujza Gonzagová.
Hevelius pozoroval slnečné škvrny, v rokoch 1642 – 1645 venoval štyri roky mapovaniu mesačného povrchu, objavil libráciu Mesiaca a publikoval svoje výsledky v diele Selenographia (1647). Objavil štyri kométy (v rokoch 1652, 1661, 1672 a 1677), kométa z roku 1661 je pravdepodobne totožná s kométou 153P/Ikeya-Zhang) a navrhol myšlienku, že podobné telesá obiehajú po parabolických dráhach okolo Slnka.
26. septembra 1679 jeho observatórium, prístroje a knihy zničil plameň. Túto katastrofu opísal v predhovore k dielu Annus climactericus z roku (1685). Rýchlo obnovil škody, aby mohol pozorovať Veľkú decembrovú kométu roku 1680. Pri požiari utrpel šok a jeho zdravie sa zhoršilo. Zomrel 28. januára 1687.
Dielo
Medzi jeho práce patria:
- Historiola Mirae (1662), v ktorej nazval periodickú premennú hviezdu Omikron Ceti názvom Mira, alebo Prekrásna.
- Prodromus cometicus (1665)
- Cometographia (1668)
- Machina coelestis (prvá časť, 1673), obsahovala opis jeho prístrojov; druhá časť je veľmi vzácna, takmer celé dielo zhorelo pri požiari v roku 1679.
- Heveliove pozorovania premennej hviezdy Mira sú zahrnuté v diele Annus climactericus.
- Jeho katalóg 1564 hviezd bol vydaný posmrtne v diele Prodromus astronomiae (1690). Merania vykonal pomocou prístrojov používaných od antiky (kvadrant), čím sa dostal do sporu s Robertom Hookom.
- V jeho atlase s 56 listami nazvanom Firmamentum Sobiescianum vydanom tiež posmrtne (1690), zaviedol jedenásť nových súhvezdí, z nich sedem (Jašterica, Líška, Malý Lev, Poľovné psy, Rys, Sextant a Štít Sobieského) bolo prijatých medzi oficiálne.
Hevelius si knihy tlačil sám vo svojom dome a veľa tlačových dosiek sám zhotovil.