Lietajúca ryba (súhvezdie)
Lietajúca ryba je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu.
Lietajúca ryba | |
| |
Latinský názov | Volans |
---|---|
Skratka | Vol |
Genitív | Volantis |
Symbolické vyjadrenie | lietajúca ryba |
Rektascenzia | 8h |
Deklinácia | -70° |
Plocha | 141 štvorcových stupňov Poradie: 76 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
Najjasnejšia hviezda | β Vol (Zdanl. magnitúda 3,77) |
Meteorický roj | žiadny |
Susedné súhvezdia | |
Viditeľné na zemepisnej šírke +15° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Marec | |
|
Hviezdy
Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
---|---|---|
β Vol | β Vol | 3,77m |
α Vol | α Vol | 4m |
γ Vol | γ Vol | 3,6m |
Lietajúca ryba obsahuje iba málo jasných hviezd. Alfa Volantis napodiv nie je jej najjasnejšou hviezdou, ale je až tretia v poradí. Táto biela hviezda hlavnej postupnosti uvádzaná aj ako podobor leží 124 ly od nás. Beta Volantis je o čosi jasnejšia ako alfa. Najjasnejšou hviezdou Lietajúcej ryby je však až dvojhviezda gama Volantis. Tvoria ju zložky s magnitúdami 3,78 a 5,67 v uhlovej vzdialenosti 14,1”. Obe hviezdy ležia vo vzdialenosti od nás udávanej v rozsahu 130 – 142 ly.
Blízko pri okraji Mliečnej cesty žiari delta Volantis. Patrí k žltobielym jasným obrom. Je pomerne podobná Polárke, no na rozdiel od nej nie je premenná.
Ďalšou zaujímavou dvojhviezdou je epsilon Volantis. Tvorí ju párik modrobielych hviezd s magnitúdami 5,4 a 6,7. Ide o tesnejšiu dvojicu, ktorá je dobre rozlíšiteľná až v 15-centimetrovom ďalekohľade.
Oranžový obor zéta Volantis s magnitúdou 3,89 má vo vzdialenosti 17“ fyzického sprievodcu 9. magnitúdy. Dvojhviezdou je aj kappa Volantis, ktorej zložky majú magnitúdy 5,4 a 5,7. Delí ich vzdialenosť 65”, preto je ľahko rozlíšiteľná aj poľným ďalekohľadom. V odstupe 37” leží ďalší sprievodca s magnitúdou 9.
Objekty
V súhvezdí nie je zvláštností veľa ani medzi hviezdami, ani medzi objektami. Hoci leží blízko Mliečnej cesty, neobsahuje žiadne hmloviny ani hviezdokopy. Aj galaxie sú v Lietajúcej rybe väčšinou slabé. Najjasnejšia je NGC 2442 jedenástej magnitúdy s pozoruhodným, no nie veľmi známym názvom „Hák na mäso“. Nájdeme ju blízko stredu lichobežníka tvoriaceho hlavný obrazec súhvezdia.
Galaxia ESO 34-11 je taká slabá, že aj najlepšie amatérske ďalekohľady ju zobrazia iba ako hmlistú škvrnu. Ide však o zaujímavý objekt, vzácnu prstencovú špirálovú galaxiu.
Poloha
Lietajúca ryba je menšie súhvezdie zväčša označované ako nevýrazné. Nájdeme ju v polovičnej vzdialenosti medzi jasnou hviezdou Miaplacidus v Kýle a Veľkým Magellanovým mrakom. Alfu a betu nájdeme blízko Miaplacidu.