Budeč (hradisko)

Náčrt terénu a priebehu opevnenia

Hradisko sa rozkladá v katastri Zákolan, v nadmorskej výške okolo 260 až 280 metrov na ostrohu, ukončujúci niekoľko kilometrov dlhé návršie, tiahnúce sa od Brandýska k Zákolanom. Prirodzená ochrana v podobe zrázu tak chýba len v priestore šije na juhozápade. Prevýšenie medzi vrcholovou časťou hradiska, obtekaného z južnej a východnej strany Zákolanským a zo severu Týneckým potokom, dosahuje okolo 60 metrov.

Dochované opevnenie pozostáva z dvoch hlavných prvkov; vnútorný tvorí oválna akropola v najvyššom bode ostrohu, zaberajúci plochu cez 3 ha, valy akropoly majú obvod cez 700 m. Na akropole dodnes stojí rotunda sv. Petra a Pavla s priľahlým cintorínom a len o niekoľko desiatok metrov ďalej sú v krajine vyznačené základy niekdajšieho kostola Narodenia Panny Márie. Vonkajším okrskom hradiska je zhruba trojuholníkové predhradie s plochou viac ako 19 ha, obklopujúce akropolu zo severnej strany. Opevnenie predhradia dosahuje dĺžku približne 1,5 km, no časť odborníkov predpokladá, že k týmto dochovaným valom patrili na severnej a východnej strane aj menšie predsunuté opevnenia. Vzhľadom k neskorším zásahom do terénu však dnes už ich priebeh nie je možné s istotou doložiť.

Prvým archeológom, ktorý Budeč skúmal, bol už v 40. rokoch 19. storočia Václav Krolmus. Dlhodobý systematický archeologický výskum tu vykonávali v 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia Zdeněk Váňa a Miloš Šolle, v 80. rokoch tiež Andrea Bartošková, ktorá neskôr vykonala celkovú revíziu doterajších nálezov.

Podľa archeologických nálezov bol vrch obývaný už v praveku. Najstaršie doklady osídlenia sú z obdobia mohylovej kultúry strednej doby bronzovej a knovízskej kultúry neskorej doby bronzovej. Do knovízskeho obdobia spadá tiež výstavba prvého kamenného opevnenia. Prvá hradba v slovanskom období bola postavená práve na zvyškoch pravekej hradby niekedy v 9. storočí, zrejme za kniežaťa Bořivoja. Na prelome 9. a 10. storočia bol na akropole postavený kostol - rotunda sv. Petra. Z prvej polovice 10. storočia pochádza pohrebisko, priliehajúce k tomuto kostolu. Bolo tu zistených 56 hrobov, u niektorých pochovaných objavené predmety ako náušnice, gombíky alebo ostrohy. Pohrebisko pri kostole malo kresťanský charakter - neboli zistené žiadne milodary alebo protivampyrické zásahy, bežné v pohanskom období. Nová, druhá hradba bola k prvej pristavaná niekedy v priebehu 10. storočia. Do druhej polovice 10. storočia je kladené založenie druhého budečského kostola, zasväteného Narodeniu Panny Márie. Hromadný hrob asi šiestich desiatok osôb, zrejme bojovníkov, objavený v blízkosti hradiska v polohe Na Týnice sa snáď viaže k nejakému bližšie neznámemu stretnutiu v priebehu 10. storočia. Súčasná interpretácia spája zánik kniežacieho dvorca, prekrytie pohrebiska pri rotunde druhou fázou hradby a vznik hromadného hrobu s jednou zlomovou udalosťou na hradisku. Najčastejšie je toto spájané s prevratom po zavraždení kniežaťa Václava a počiatkom vlády Boleslava I. Niekedy koncom 10. či začiatkom 11. storočia bola druhá hradba nahradená treťou, najmladšou a najmohutnejšou hradbou s hrúbkou až 11 metrov s predsunutou priekopou. Koncom 11. storočia už aj táto tretia hradba bola neudržiavaná a rozpadla sa. Funkcia hradiska ako pevnosti v tejto dobe zanikla.

Národná púť na Budči v lete 1939, ktorá prerástla v manifestáciu proti nemeckej okupácii českých krajín

Z písomných prameňov vyplýva, že v 10. storočí už Budeč patril k hlavným oporným bodom Přemyslovcov. Niekedy medzi rokmi 895 a 905 tu knieža Spytihněv I. založil rotundu svätého Petra (rozšírenie patrocínia o sv. Pavla je doložené až v 16. storočí). Svätováclavské legendy sa zmieňujú o tom, že na Budči v mladosti býval a učil sa neskoršie knieža Václav. Napríklad legenda Crescente fide uvádza: Jeho otec, blahoslavené knieža Vratislav, poslal ho do hradu menom Budeč, aby ho tam cvičil v žaltári istý kňaz zvaný Učen. Táto tradícia bola fantasticky rozvinutá zvlášť o niekoľko storočí neskôr kronikárom Václavom Hájkom z Libočan. V Hájkovej aj ďalších neskorších prameňoch je Budču zrejme prisudzovaný väčší význam, ako mal a je v nich spojený s postavami bájnych českých postáv (napr. Krok a jeho dcéry). Povesť Budča, ako údajného centra vzdelanosti, inšpirovala v 40. rokoch 19. storočia pedagóga Karla Slavoja Amerlinga k založeniu českej priemyselnej školy v Novom Meste nad Nuselským údolím v Prahe. Tento ambiciózny projekt však zakrátko stroskotal pre nedostatok financií a budovy boli využité pre vysokoškolské internáty a menzu. Amerlingova propagácia Budča sa odrazila tiež v názvoch rady dobových učiteľských spolkov, pomenovaných "Budeč". Absencia písomných zmienok o Budči v 12. storočí, kedy sa nepripomína v zozname dôležitých hradov a nie sú spomínaní žiadni hradní správcovia, naznačuje, že tunajšie hradisko už vo vtedajšej štátnej správe nehralo významnejšiu rolu. Osídlenie pokračovalo ešte niekoľko storočí, ale návršie sa postupne vyľudňovalo, až ostali len kostoly s cintorínom a zvyšky valov.

Od roku 1962 je areál budečského hradiska vyhlásený národnou kultúrnou pamiatkou. V priebehu 20. storočia sa Budeč stal obľúbeným katolíckym pútnickým miestom. Hlavné púte sa konajú dvakrát do roka - koncom júna na sviatok patrónov sv. Petra a Pavla a koncom septembra takzvaná Národná svätováclavská púť. Turistom je interiér rotundy prístupný v lete cez víkendy, kedy tu kladenské múzeum zaisťuje sprievodcovskú službu. Cez Budeč vedie červeno značená turistická trasa údolím Zákolanského potoka z Kralup nad Vltavou na hrad Okoř; najbližším východiskom od zastávky hromadnej dopravy je železničná stanica Zákolany, vzdialená asi kilometer.

V roku 2011 došlo k vyhláseniu prírodného parku Okolie Okoř a Budče, rozšírením pôvodného parku okolia Okoř na celé územie údolia Zákolanského potoka, ktoré je cenné zachovaným krajinným rázom. V oblasti boli vyznačené Klubom českých turistov tiež nové turistické trasy.

Kostol sv. Petra a Pavla

Rotunda, pôvodne zasvätená iba sv. Petrovi, bola postavená na príkaz kniežaťa Spytihněva I. niekedy po roku 895. Murivo mierne nepravidelne kruhovej stavby s priemerom cez 8 m je z veľkej časti pôvodné a ide tak o najstaršiu dodnes funkčnú stavbu v Česku. Hranolová veža na severnej strane pribudla niekedy v 2. polovici 12. storočia. Vnútri sa dochovala kamenná renesančná kazateľnica s dátumom 1585, prístavba sakristie pochádza z roku 1663. Vnútrajšok kostola bol 2. augusta 1876 poškodený požiarom a väčšina výzdoby vrátane hlavného oltára je tak novodobá. Terajší oltár vytvoril v rokoch 1926 až 1927 podľa návrhu Štěpána Zálešáka rezbár František Vavřich. V jeho strede je umiestnený krucifix neznámeho pôvodu z konca 16. storočia. Štylizovaná podoba budečského kostola v striebornom prevedení na červenom poli je vyobrazená na znaku a vlajke obce Zákolany.

Išlo o jednoloďovú stavbu rozmeru približne 10 × 5 metrov s podkovovitou apsidou. Snáď niekedy v 13. storočí bola k západnému priečeliu pristavaná veža. Podľa archeologických náznakov bol kostol P. Marie zriadený niekedy v 2. polovici 10. storočia, no na rozdiel od susednej rotundy však písomné pramene o stavbe tohto kostola mlčia. Prvýkrát ho zmieňuje až kronikár Václav Hájek v 16. storočí. Za jozefínskych reforiem bol kostol v roku 1786 zrušený a po čase zbúraný. Kamenie bolo údajne začiatkom 19. storočia použité pri stavbe blízkeho cintorínskeho múru. Obrys kostola dnes v tráve pripomína maketa základového muriva.

Hrob Karla Slavoja Amerling na Budči.

Po stáročia sa na Budči pochovávalo pri kostole Narodenia Panny Márie. Po zbúraní kostola bol nový cintorín zriadený roku 1836 v tesnom susedstve rotundy sv. Petra a Pavla. Nejaký čas sa o Budči uvažovalo ako o možnom mieste na zriadenie národného pohrebiska zaslúžilých osobností, táto myšlienka však bola nakoniec realizovaná na Vyšehradskom cintoríne v Prahe. Na budečskom cintoríne sú hroby pedagóga Karla Slavoja Amerlinga, sochára Františka Hnátka, historikov Otta Urbana a Václava Davídka, rodiny Františka Prokůpka, ktorá zahynula pri železničnom nešťastí v roku 1947 a niektorých obetí železničného nešťastia, ku ktorému došlo v Zákolanoch 25. januára 1964.

1. Nemovité památky [online]. monumnet.npu.cz, [cit. 2017-03-02]. Dostupné online.

• Davídek, Václav: Co bylo před Prahou, Praha: Vyšehrad 1971, s. 242
• Kolektív autorov: Budeč 1100 let (905–2005), Kladno: Sládečkovo vlastivědné muzeum v Kladně 2005
• Kolektív autorov: Budeč 1100 let (905–2005), II. Příroda, krajina, člověk. OS Budeč, Kováry, 2006
• Kolektív autorov: Encyklopedie hradišť v Čechách, Praha: Libri 2003, ISBN 80-7277-173-6, str. 144–147
• Zdeněk Kuchynka: Budeč, Praha: Enigma

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budeč (hradisko)

• Románska architektúra v Čechách: Budeč - predrománska rotunda
• Virtuálna prehliadka Budča a rotundy Sv. Petra

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Budeč (hradiště) na českej Wikipédii.