Bořivoj I.

Českí dejepisci ho označujú ako prvého vladára, ktorý vystúpil z tieňa legiend a povestí, t. j. je prvým historicky doloženým českým panovníkom. Jeho predchodcom bol bližšie neznámy a bájny Hostivít.

Po r. 867/868 sa stal pražským kniežaťom s mocou v oblasti stredných Čiech. Istý čas podporoval veľkomoravské knieža Svätopluka. V r. 874/875 sa oženil s Ludmilou, spolu s ktorou bol v r. 882/884 na Velehrade pokrstený arcibiskupom Metodom. Hoci už predtým bolo v r. 845 pokrstených 14 českých kniežat (duces Boemanorum) na sneme v bavorskom Rezne (Regensburg), Bořivojova konverzia sa javí ako skutočný počiatok christianizácie krajiny. Krstom na Morave čelil Bořivoj expanzívnym snahám východofranských kniežat a bavorských biskupov. Prijatie slovanskej liturgie zároveň znamenalo možnosť nielen pomerne rýchleho šírenia novej viery, ale aj vzniku domácej slovesnej kultúry s predstihom voči ostatnej časti Európy.

Bořivoj postavil prvé svätyne v Čechách, sv. Klimenta na svojom sídle na Levém Hradci a Panny Márie neďaleko kamenného stolca na vrchu Žiži. Neskôr pristúpil k budovaniu základov dnešného Pražského hradu, na ktorý preniesol svoje sídlo z Levého Hradca. Postavením hradiska nad ohybom rieky Vltava dal základ vzniku budúceho mesta. Z kmeňového hradiska sa Praha stala kniežacím sídlom. Založenie tohto hradiska vyvolalo v krajine otvorené povstanie, pred ktorým musel dokonca utiecť. Po svojom návrate upevnil moc a ku koncu svojej vlády sa stal do značnej miery samostatným kniežaťom nielen v oblasti Čiech, ale aj na ďalších územiach, ktoré ovládal. Dá sa preto povedať, že Čechy mali koncom 9. storočia „hlavné knieža“. Keď Bořivoj v r. 888/889 umrel, vlády v Čechách sa ujal Svätopluk I.

S manželkou mal šesť detí (troch synov a tri dcéry). Historicky sú však známi iba dvaja synovia: Spytihněv a Vratislav. Obaja postupne zasadli na kniežací stolec.