Boleslav I. (Čechy)

Ako druhorodený syn českého kniežaťa Vratislava I. a Drahomíry dostal už v mladom veku údel v stredných Čechách, kde si postavil hrad, ktorý nazval po sebe Boleslav.

Boleslav bol veľmi ambiciózny. Zrejme pod vplyvom svojej matky sa stal rozhodným odporcom spôsobu vlády svojho staršieho brata Václava. To ho priviedlo až k zosnovaniu sprisahania proti nemu, ktoré vyústilo do Václavovo zavraždenia na Boleslavovom hrade. Nasledovalo obsadenie Pražského hradu a mocenský prevrat v krajine, po ktorom boli prenasledovaní Václavovi najbližší radcovia a dôverníci. Bolo vyhnaných tiež množstvo kňazov.

V Proložní legendě o svatém Václavu sa o zavraždení Boleslavovho brata píše: „Krev pak jeho nemohli setříti po tři dni se stěn chrámových, neboť volala k Bohu jako Abelova proti Boleslavovi.“^{[chýba zdroj]}

Na druhej strane to bol práve Boleslav, kto dal previezť bratovo telo do Prahy a uložiť ho do kostola sv. Víta. „Po několika letech byly přeneseny ostatky jeho do slavného města Prahy a položeny byly u svatého Víta.“ (Proložní legenda o svatém Václavu).^{[chýba zdroj]}

Ako české knieža si Boleslav počínal veľmi zdatne, historikmi je považovaný za jedného z najúspešnejších českých panovníkov. Značné úsilie vynaložil na posilnenie panovníckej moci. Stal sa skutočným tvorcom českého štátu. Za vlády Boleslava I. boli k přemyslovskému štátu pripojené Morava, Sliezsko, Krakovsko a Červené Hrady a v krajine sa pri správe krajov začala uplatňovať hradská sústava.

Svoje sídlo na Pražskom hrade dal novo postaviť z kameňa, rovnako ako dal prestavať svoj hrad v Boleslavi. Ako prvý z českých panovníkov dal raziť strieborné mince – denáre.

Zaviedol „daň z mieru“ ako povinný poplatok odvádzaný panovníkovi. Všetky tieto kroky smerovali k nezávislosti českého kniežatstva na rímsko-nemeckej ríši. V roku 950 sa však cisár Otto I. vypravil do Čiech a obliehaním boleslavského hradu obnovil lénnu závislosť českých kniežat.

Na cisárovej strane sa Boleslav zúčastnil v roku 955 slávnej bitky s Maďarmi na rieke Lech. Otvoril si tak – ako vtedy jediný kresťanský panovník na východ od ríšskej hranice cestu k expanzii na východ, v politických tradíciách Veľkomoravskej ríše. Položil základy vnútornej správy krajiny a zaslúžil sa o cirkevné osamostatnenie Čiech. S podporou pápeža Benedikta IV. a cisára Otta I. dal podnet k vzniku samostatnej cirkevnej provincie – pražskému biskupstvu. To bolo založené za vlády jeho syna Boleslava v r. 973. Jeho hranice boli totožné s hranicami vtedajšej ríše českých vojvodov a zahrňovali časť Sliezska, Krakovsko, Moravu a západné Slovensko. V kontinuite s cirkevným osamostatnením dal budovať kláštory. Najstarším na českej pôde sa stal kláštor benediktíniek pri Bazilike sv. Juraja na Pražskom hrade, založený v roku 970 jeho dcérou Mladou, kým najstarším mužským kláštorom bol v roku 993 založený kláštor v Břevnove pri Prahe.

Boleslav bol ženatý s bližšie neznámou Biagotou (*?, †?), o existencii ktorej svedčí iba jej meno vyrazené na rubovej strane Boleslavových denárov (BIAGOTACOIIIIX alebo BIAGOTACOVIIX) čo znamená manželka Biagota. Spolu mali štyri deti:

• Doubravka (*?, † 992?), manžel Mieszko I., poľské knieža
• Boleslav II. (* 929/932?, † 999?), nástupca ako Boleslav II.
• Strachkvas (Kristián) (* 929/935?, † 996?)
• Mlada (*?, † 994) *†

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boleslav I. (Čechy)