Spytihněv I.

Ako syn Bořivoja I. a Ludmily z Pšova dedičom trónu a právoplatným nástupcom. Po smrti svojho otca sa postavil do čela protimoravskej opozície. Bolo to vlastne prirodzené, pretože z nástupníckych práv (i vzhľadom na jeho neplnoletosť) bol vytlačený veľkomoravským kniežaťom Svätoplukom I.

Zdedil otcovo dielo a jeho postavenie, ktoré si vydobyl ako v stredných Čechách, tak i v celej českej kotline. Jeho nástup na český kniežací stolec je spojený s odtrhnutím Čiech od Moravy.

Dnešný vzhľad kostola sv. Petra a Pavla na hradisku Budeč neďaleko Prahy, založeného Spytihněvom I.

Čechy sa v roku 895 vymanili zo závislosti na Veľkomoravskej ríši.[1] V júli 895 usporiadal cisár Arnulf Korutánsky v Regensburgu snem, na ktorý sa dostavili všetci českí vojvodovia so Spytihněvom na čele. Tu bol donútený uznať zvrchovanosť Bavorov a podriadenosť českých krajín regensburskej cirkevnej diecéze. Súčasne sa pritom sťažoval na bezprávie, ktorého sa na Čechoch dopúšťali Moravania.

Po páde Veľkej Moravy musel čeliť náporu maďarských kmeňov. Podporoval kresťanstvo, a bol to pravdepodobne on, kto pozval do Čiech latinských kňazov západnej cirkevnej orientácie.

Pripisuje sa mu výstavba sústavy hradísk na hraniciach pôvodného přemyslovského územia (tzv. kniežacieho rodového patrimónia) a založenie kostola sv. Petra a Pavla v Budči. Táto svätyňa dosiahla čoskoro veľkého významu; učil sa tu i mladý knieža Václav.

Politicky spadá jeho vláda do obdobia zmätkov po rozpade Veľkomoravskej ríše, kedy sa uvoľňovali zväzky s Moravou a knieža hľadal nové spojenectvo najmä orientáciou na východofranskú ríšu. O jeho prípadných rodinných vzťahoch či potomkoch niet poznatkov.

1. Stará Morava a Počátky českého státu

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spytihněv I.