Ratkovce

Obec Ratkovce sa nachádza v okrese Hlohovec a spadá do Trnavského kraja. V blízkosti obce sú mestá Hlohovec (cca. 10 km), Trnava (cca. 15 km) a Piešťany (cca. 18 km). Zo susedných dedín sú to Žlkovce, smerom na západ Pečeňady, Veľké Kostoľany, Jaslovské Bohunice a z južnej strany sú to Červeník a Trakovice.

Východnú časť zaberá úrodná nížina – sprašová Trnavská tabuľa. Cez stred územia preteká od severu k juhu rieka Váh, ktorá je dôležitou ťahavou cestou vtáctva. Na území okresu sa nachádza najväčší platanový sad v strednej Európe.^{[chýba zdroj]}

Obec leží na pravom brehu Dudváhu, na aluviálnej nive dolného Považia a na východnom okraji Trmavskej sprašovej tabule v nadmorskej výške 157 m v Podunajskej nížine, na úpätí Považského Inovca a časti Nitrianskej pahorkatiny. K nej sa od Malých Karpát rozprestiera diluviálny útvar, zložený väčšinou z hliny. Za obcou vo vzdialenosti asi 1,5 km smerom na západ sa tiahla stará obchodná cesta – v minulosti významná pre obchod. Na východ je obec otvorená svojou polohou do Považskej doliny. Obec Ratkovce tvorí jedna ulica smerom od Pečeňad, v dolnom konci je ukončená kratšou ulicou tiahnúcou sa smerom od „Gardy“ k Červeníku, ostrou zákrutou je lomená smerom k Žlkovciam.

Ratkovský chotár má chotárne časti s ľudovým pomenovaním: smerom od dediny na západ Humná, Briežky, Konopnice, Kliny, Nádovky, Predné pole, Prostredné pole, Zadné pole a Hoštácke, smerom od dediny na východ Záhrady, Pažite, Nemecké, Hoperské, Horné lúky, Hájske, Zábisterčie, Hájiček, Pri mlyne, Háj – pole a Háj – stromový porast.

Polovica chotára leží na západ a má hromadný názov „Pole“, časť na východ má názov „Lúky“. Cez dolnú časť chotára tečie potok Dudváh. Od doliny Manivier, sa tiahne k Dudváhu odvodňovací kanál. Neďaleko od chotárnej medze Žlkovce – Ratkovce sa zachoval na pravom brehu Dudváhu mlyn na spodnú vodu.

Územie dnešných Ratkoviec je bývalé neolitické sídlisko s volútovou kultúrou a moravsko–slovenskou maľovanou kultúrou, eneolitické s kanelovanou keramikou, starobronzové s maďarovskou kultúrou ako aj neskoro laténske. Neskôr je to rímsko-barbarské pohrebisko a slovanské pohrebisko z čias Veľkej Moravy. Potvrdzujú to dôkazy nájdené v Ratkovciach v chotárnej časti Nádovky – pod cintorínom, ako aj na cintoríne a v Hliníku. V uvedených lokalitách bol vzkonaný archeologický výskum v rokoch 1947 a 1948. Archeologické pamiatky sú uložené v Slovenskom múzeu v Bratislave a v Okresnom múzeu v Hlohovci.

Prvý raz sa obec Ratkovce spomína v písomných listinách z roku 1388 ako Ratkolch, kde sa uvádza ako príslušenstvo Čachtického hradu. Najprv patrí pod majetok hradu, neskoršie sa obec stala cirkevným majetkom trnavskej fary, potom kapituly. Na vysvetlenie ľudový ústny záznam - ten spomína: „Istý poddaný menom Ratko zachránil svojmu pánovi život s nasadením vlastného života. Za odmenu dostal územie dnešných Ratkoviec, postavil si dom a založil si rodinu. K tomu všetkému mal vraj Ratko rád ovce, z čoho ľudový odkaz predpokladá dnešné pomenovanie – Ratkovce.“

V čase tureckých vpádov sa okolie obce Ratkovce nachádzalo v strede trojuholníka Leopoldov - Veľké Kostoľany – Malženice o ktorom je známe, že sa tu zdržiavali turecké vojská. O prítomnosti Turkov svedčia náhodne vykopané pozostatky – kostry ľudí a koňov, ktoré sa našli pri „Božej muke“ v Ratkovciach.

Popri vpádoch nepriateľských hôrd narúšali pokojný život obyvateľov obce epidémie, povodne a požiare. V rokoch 1581 a 1585 spustošili obec mor a onemocnenia, v rokoch 1678 zúril týfus a v roku 1710 zasa mor. Hladomor zničil obec v roku 1514 a 1610. Cholera postihla obec v roku 1831 a 1866. Z požiarov ten najväčší, trikrát v roku sa opakujúci, zaznamenali v obci v roku 1860, po ktorom neostalo takmer jediného obytného domu. Cholera vyčínala v Ratkovciach aj v roku 1862, kedy zaznamenali najväčšie obete na životoch. Povodeň na Váhu v roku 1813 zaplavila celé okolie, siahala až po Ratkovce, kde hlavne v dolnej časti chotárov narobila veľké škody. Z novšej histórie najväčšou pohromou bol požiar dňa 15. augusta 1904. Popolom ľahlo 19 domov a 3 veľké stodoly.

Hlavným zamestnaním prevažnej väčšiny obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. Pôda chotárov patrila i patrí medzi najlepšie na Trnavskej rovine. Podnebie je mierne a priemerné ročné teploty sú napr.: od roku 1938 do roku 1967 sa pohybovali od 7,3 °C do 10,2 °C. Vodné zrážky v tom istom období sa pohybovali od 394 mm do 816 mm za rok. Výhodné klimatické podmienky umožňujú pestovať všetky druhy obilnín, cukrovú repu, zemiaky, kukuricu, ako i viacročné krmoviny.

JRD (dnešné Poľnohospodárske družstvo) v Ratkovciach bolo vytvorené dňa 3. septembra 1957. Z hospodárskych zvierat sa choval predovšetkým hovädzí dobytok, ošípané a kone. Okrem uvedených zvierat bolo sústredené osivo a krmivo v predpísanom množstve. Na JRD v Ratkovciach sa sústreďovali na 1 hektár tieto množstvá: 150 kg ďateliny, 1700 kg silážnych plodín, 70 kg jadrových krmív a 500 kg slamy. Obrábanie väčších plôch si žiadalo aj modernizáciu práce, a tak sa prvý obilný kombajn na poliach „udomácňuje“ na JRD v Ratkovciach v roku 1961.