Dolné Zelenice

Obec Dolné Zelenice leží v JZ časti okresu Hlohovec, ktorý je súčasťou Trnavského kraja. Na severovýchode obec susedí s obcou Horné Zelenice, na západe s mestskou časťou mesta Hlohovec, so Šulekovom, juhozápadná hranica je tvorená obcou Siladice a na juhu a východe susedí s obcou Dvorníky.

Obec Dolné Zelenice sa rozprestiera na rozlohe 271,9 ha, čo predstavuje 1,014 % z celkovej rozlohy okresu. Obec má 548 obyvateľov (1. 6. 2007), čo je len 1,19 % z celkového počtu obyvateľov okresu Hlohovec.

Obec Dolné Zelenice je sprístupnená cestou III/1320, ktorá ju spája s mestom Hlohovec a na juh s mestom Sereď. So Sereďou je spojená aj železničnou traťou, ktorá spája obec aj s mestom Leopoldov, ktorý je jedným z najdôležitejších železničných uzlov Slovenska.

Z hľadiska geomorfologického do katastra územia zasahuje geomorfologický celok Podunajská pahorkatina, ktorá zo severozápadu susedí s geomorfologickým celkom Malé Karpaty, zo severu s geomorfologickým celkom Považský Inovec, z východu z geomorfologickým celkom Tribeč a z juhu s geomorfologickým celkom Podunajská rovina.

Koncom 9. storočia územie obce osídlili Maďari. V 12. storočí patrilo územie obce Dolné Zelenice (vtedy nazývané Zela) hradu Hlohovec, ktorý patril uhorskému kráľovi Kolmanovi. V 13. storočí dochádza k zmene vlastníka a obec Zela sa stáva majetkom hradu Szolgagyoru, ktorý sa nachádzal na Posádke (časť obce Dvorníky). Úlohou hradu bolo strážiť a kontrolovať pohraničné oblasti, ktoré si Maďari po dobytí Slovenska začali budovať proti západným susedom. Hrad mal pre Maďarov strategicky výhodnú polohu na vyvýšenine a v blízkosti brodu cez Váh. Takýmito hradmi boli aj hrad v Trenčíne, v Beckove, v obci Banka, v Hlohovci, v Šintave a v Šali.

Obec Dolné Zelenice sa prvýkrát spomína v roku 1244 pod názvom Zela. Obec bola pôvodne založená úplne pri Váhu, v okolí dnešnej kaplnky. Meno obce je údajne odvodené od blízkeho močiara na severovýchode katastra obce Dolné Zelenice, v ktorom vraj bola voda vždy zelená od drobných rastlín. Kompa pod hradom Szolgagyor slúžila na prepravu obchodníkov cez Váh, pretože tadiaľ viedla obchodná cesta. Váh bol tak zdrojom príjmov pre obyvateľov. Zároveň však pri povodniach ohrozoval majetky i životy obyvateľov obce. Keď sa obchodná cesta posunula ďalej na sever (prechádzala cez Hlohovec), ľudia, aby sa vyhli povodniam, začali si stavať svoje príbytky asi 1 km západne od Váhu a to v dvoch častiach vzdialených od seba asi 1,5 km. Takto sa z pôvodnej osady Zelenice vytvorili v roku 1360 dve samostatné obce – severnejšie Horné Zelenice a južnejšie Dolné Zelenice. Prvé domy Dolných Zeleníc stáli pozdĺž súčasnej hlavnej komunikácie vedúcej cez obec.

V 15. – 17. storočí bola obec niekoľkokrát úplne zničená tureckými vpádmi.

14. novembra 1720 sa obec stala majetkom hlohovského pána, Juraja Erdődyho. Erdődyovci boli najstaršou grófskou rodinou bývalého Uhorska. V tomto období nastalo aj pokatolíčtenie obyvateľstva obce, pretože Erdődyovci boli silní katolíci. Erdődyovci však mali často finančné problémy, a preto obec predali rodine Szunyoghovej.

V roku 1813 bola najväčšia povodeň, ktorá do základov zničila celú obec. Až v roku 1961 bola vybudovaná ochranná hrádza. V tomto období začali obyvatelia odchádzať za prácou do zahraničia, najmä do Nemecka, Francúzska, Kanady a USA.

Po 2. svetovej vojne Szunyoghovci bez rozlúčky ušli z obce.

V roku 1947 vzniklo prvé družstvo Repa, ktoré využívalo pôdu niekoľkých roľníkov z Horných i Dolných Zeleníc. V roku 1950 49 roľníkov v Dolných Zeleniciach založilo JRD, ktoré hospodárilo na ploche 137 ha. Bolo to prvé JRD v okrese Hlohovec. V roku 1950 bola otvorená predajňa Jednoty, hostinec, predajňa mäsa a paliva. V roku 1952 bol slávnostne otvorený Kultúrny dom so stálym kinom, bola zriadená Stredná škola, do ktorej chodili žiaci 6. – 9. ročníka. Stredná škola bola zriadená v budove kaštieľa rodiny Szumyoghovej, v parku.

V roku 1960 sa JRD Dolné Zelenice zlúčilo s JRD Posádka pod spoločným názvom JRD Dolné Zelenice s pôdnym fondom 594 ha. V roku 1964 JRD postavilo modernú štvorbytovku. V tomto období je v obci Základná (9-ročná) škola, do ktorej dochádzajú žiaci aj z okolitých obcí, Horných Zeleníc a Siladíc.

V roku 1965 JRD začalo pestovať zeleninové semená, z ktorých časť bola určená na export do NSR, Holandska a Anglicka. V roku 1972 družstevníci z Horných a Dolných Zeleníc a Siladíc vytvorili JRD Budúcnosť, z ktorého zlúčením s JRD v Šúrovciach vzniklo 1. januára 1976 JRD Marka Čulena v Siladiciach.

Územie obce Dolné Zelenice je tvorené kvartérnymi geologickými sedimentmi. Okolie vodných plôch v juhovýchodnej časti územia je tvorené resedimentovanými pieščitými štrkmi prikoritovej fácie, ktoré sa vyformovali počas holocénu (mladšie štvrťohory). V holocéne sa vyformovali aj litofaciálne nečlenené hliny, hlinité piesky až štrky dolinných nív riek a potokov., ktoré sa vyskytujú na ostatnom území obce. V pleistocéne (staršie štvrťohory) sa vyformovali pieščité štrky, štrky a piesky dnovej akumulácie v nízkych terasách a v nivách, ktoré sa vyskytujú v SV časti katastra. Na území obce sa nachádzajú aj predkvartérne a kvartérne zlomy, ktoré prechádzajú JV a SV časťou územia.

V katastrálnom území obce Dolné Zelenice sa v alúviach Váhu ťažia štrky, štrkopiesky a piesky k stavebným účelom.

Katastrálne územie obce Dolné Zelenice patrí z geomorfologického hľadiska do Alpsko-himalájskej sústavy, ktorá sa na území Slovenska člení na 2 podsústavy, a to Karpaty a Panónsku panvu. Územie obce Dolné Zelenice leží v podsústave Panónska panva, v provincii Západopanónska panva, v subprovincii Malá dunajská kotlina, v oblasti Podunajská nížina, ktorej súčasťou je celok Podunajská pahorkatina s podcelkom Dolnovážska niva.

Podľa Končekovej klasifikácie (1980) patrí územie obce do teplej klimatickej oblasti, ktorá je charakteristická:

• viac ako 50 letnými dňami v roku (letný deň = deň s maximálnou teplotou vzduchu 25 °C a vyššou),
• priemernou ročnou teplotou 8 – 10 °C,
• priemernou mesačnou teplotou v januári – −1 až −3 °C,
• priemernou mesačnou teplotou v júli – 20 °C a
• priemerným ročným úhrnom zrážok: 550 – 750 mm.