Orava (vodná nádrž)
Orava[1] alebo Oravská priehrada[2] je vodná nádrž, súčasť rovnomenného vodného diela (ktorého súčasťou je aj vyrovnávacia nádrž Tvrdošín), vybudovaného na sútoku Bielej a Čiernej Oravy. Nachádza sa na severe Slovenska, v rovnomennom regióne.
| Orava | |||
| vodná nádrž | |||
 | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Žilinský kraj | ||
| Okresy | Námestovo, Tvrdošín | ||
| Súradnice | 49°22′56″S 19°33′28″V | ||
| Zdrojnica | Orava | ||
| Hĺbka | 38 m | ||
| Objem | 345 mil. m³ | ||
| Rozloha | 35 km² (3 500 ha) | ||
| Nadmorská výška | 601 m n. m. | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Žilinského kraja Poloha v rámci Žilinského kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Orava Reservoir | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Základné údaje:
- rozloha pri plnom napustení: 35 km2
- objem vody: 375,5 mil. m3[3]
- priemerná hĺbka: 15 m
- maximálna hĺbka pri priehradnom múre: 38 m
Prvé práce na projekte sa začali 24. júla 1941 a do prevádzky bola priehrada uvedená v roku 1954. Po napustení ostali pod vodnou hladinou obce Slanica, Osada, Hámre, Ľavkovo, Ústie, dolná časť obce Bobrov a 2/3 Námestova. Práve preto sa v Námestove nenachádza historické centrum mesta. Nad hladinou ostal po zatopenej obci Slanica malý vrch, čím vznikli Slanický ostrov nazývaný aj Ostrov umenia a Vtáčí ostrov, ktoré sú pri nízkej hladine vody spojené úzkym prechodom.
Priehrada so svojimi brehmi a ostrovmi patrí k najvýznamnejším lokalitám výskytu vodných vtákov na Slovensku, leží na migračnej trase vodného a pri vode žijúceho vtáctva v cezhraničnej polohe pri hraniciach s Poľskom.
História budovania Oravskej priehrady
Oravská kotlina, v ktorej ležali obce Slanica, Ľavkovo, Ústie, Osada a Oravské Hámre bola už v časoch valaskej kolonizácie v 16. storočí značne odlesnená a počas prudkých lejakov silný prúd vody v rieke Orava ohrozoval ľudské obydlia a polia. V snahe využiť tento nespútaný živel boli vypracované viaceré projekty na výstavbu priehrady. Prvý vznikol už v časoch Uhorska v roku 1870, kedy bola vypracovaná štúdia a projekt železobetónovej priehrady na Orave. Ďalší projekt priehrady bol vypracovaný počas prvej svetovej vojny. V období prvej republiky bol zahrnutý do vodohospodárskeho plánu rieky Váh. Po skončení druhej svetovej vojny bol v oblasti uskutočnený aj prvý rozsiahly geologický prieskum. Odborníci odporučili vybudovať zemnú hrádzu, ktorú však Ministerstvo verejných prác v Prahe zamietlo pre nedostatok skúseností. Zemnú hrádzu preto opäť nahradil ďalší projekt betónovej priehrady.
K prvému výkopu základov došlo 11. októbra 1941. Práce na stavbe však nepokračovali, pretože vznikol celý rad problémov v súvislosti s objavením minerálnej vody, ktorá rozleptávala betón. Ďalšie problémy boli spojené so zlomovou poruchou v podloží, vyplnenou mäkkou ílovou, neúnosnou zeminou. Následne došlo k opätovnému prepracovaniu projektov a na základe nového projektu z roku 1943 sa začalo s betónovaním jamy. Napriek všetkým ťažkostiam stavbu vodného diela slávnostne dokončili a prvá turbína bola spustená 2. mája 1953. S dokončovaním stavebných prác sa pokračovalo až do roku 1954.
Turistika
Oravská priehrada patrí medzi obľúbené turistické strediská. Každoročne sem prichádzajú tisícky turistov. V lete je turistami najvyhľadávanejšia južná a západná časť priehrady. V zimných mesiacoch je v obdobiach silných mrazov využívaná nielen domácim obyvateľstvom na rozvíjanie zimných športov a na prechádzky po zamrznutej vodnej ploche.
Na jej brehoch je viacero rekreačných oblastí s možnosťami kúpania, jachtingu, vodného bicyklovania, člnkovania, windsurfingu, iných vodných športov a atrakcií. Ubytovanie poskytujú ubytovacie zariadenia v meste Námestovo alebo niekoľko hotelov, množstvo chát a miest určených na kempovanie v tesnej blízkosti brehov priehrady. V lete sa organizujú vyhliadkové plavby loďou okolo ostrova. Najvýznamnejšími rekreačnými strediskami sú Slanická Osada, Prístav, Studnička a pláže pri Námestove.
Na Slanickom ostrove umenia, ktorý je pozostatkom zaplavenej obce Slanica, sa nachádza slanický rímskokatolícky Kostol Povýšenia svätého Kríža postavený v 18. storočí a lapidárium. V súčasnosti je v kostole inštalovaná stála expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby a občasne sú v ňom organizované slávnostné koncerty.
Pre rybárov nádrž ponúka pestrý lov sladkovodných rýb najmä zubáča, kapra, šťuky a hlavátky, no vyskytujú sa tu i úhory, či sumce. Vo vtoku rieky Oravy je obľúbený lov jalcov.
Lodná doprava
Od roku 1958 do 1989 premávala na priehrade loď Žilina.
Elektráreň
Súčasťou akumulačnej nádrže je aj vodná elektráreň , vybudovaná vo vzdialenosti 12m pod priehradným múrom. Voda sa privádza k dvojici kaplanových turbín dvomi prívodnými potrubiami s priemerom 4,5m. Elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 1953. Jej inštalovaný výkon je 21,75 MW a prietok 2 × 50 m³/s. Ročná výroba elektrickej energie dosahuje priemerne 31 GWh.[4]
Referencie
- Názvy vodných nádrží [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-10-11, [cit. 2019-09-27]. Dostupné online.
- Oravská priehrada. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3.
- WWW.SEAS.SK, © Slovenské elektrárne |. Najväčšia aj najobjemnejšia. Taká je Oravská priehrada [online]. www.seas.sk, [cit. 2018-09-24]. Dostupné online.
- VE Orava Slovenské elektrárne, apríl 2011.
