RPG-7

V roku 1947 začína vývoj ručných protitankových striel v ZSSR. Prvou takouto strelou bola RPG-1, avšak kvôli nedostatočným výkonom a citlivostí výmetného prachu nebola zavedená do armády. Avšak skoro na to v roku 1949 sa do armády dostáva RPG-2 ktorý spĺňal armádne požiadavky. Dokázal prebiť pancier silný 200 mm na vzdialenosť 150 metrov. Avšak najviac bol kritizovaný krátky dostrel zbrane a tak sa vo vývoji pokračovalo.

Člen skupiny konštruktérov Valentin Firulin prišiel s návrhom urýchliť strelu reaktívnym pohonom. Pri intenzívnych skúškach sa však dlho nedarilo zmenšiť rozptyl a odchýlky od cieľa, to sa podarilo napokon pridaním malej turbínky na konci granátu ktorá strelu mierne roztočila tak aby nedošlo k zníženiu účinku kumulatívneho lúču. Napokon bola zavedená v roku 1961 pod označením RPG-7 Semjorka („sedmička“). Okrem raketového pohonu sa inovoval aj systém mierenia optikou, tým pádom bola presnejšia ako RPG-2. Taktiež na odpaľovacej trubici pribudla ďalšia rukoväť na pohodlnejšie a pevnejšie uchopenie.

Odpaľovacia trubica kalibru 40 mm, dokázala vystreliť granát kalibru 85 mm, na vzdialenosť 500 m. Avšak účinná vzdialenosť kedy strela presne zasiahla cieľ bola 200 m. Dĺžka zbrane v pochodovej pozícii bola 990 mm, v palebnej 1 370 mm. Základný náboj vážil 2,2 kg. Obsluhovali ju 2 muži. Rýchlosť streľby bola 4 až 6 rán za minútu. Priebojnosť panciera sa pohybovala okolo 300 mm.

Od roku 1963 sa vyrábala verzia RPG-7D pre výsadkárov, ktorá sa dala rozložiť na dve časti. V roku 1970 prišla verzia RPG-7V s vylepšenými optickými mieridlami PGO-7V. Vznikli tiež varianty RPG-7N a DN pre nočný boj. V súčasnosti ruská zbrojovka Bazalt vyrába zdokonalené verzie RPG-7V2 a RPG-7D3.

Moderná RPG-7 s tandemovou strelou PG-7VR.

Palebná pozícia strelca a RPG-7.

Samotný projektil sa skladá z hlavice, motoru a výmetnej nábojky. Strelec musí zoskrutkovať nábojku zo strelou a kompletne ju zasunie do hlavne zbrane. Potom zo špičky hlavice odstráni krytku a vytiahne bezpečnostný kolík. Stisnutím spúšte sa najprv aktivuje výmetná náplň, ktorá strelu vymrští von z trubice. Potom sa roztiahnu stabilizačné krídelka na granáte, zapáli sa stopovka na turbínke a aktivuje sa raketový motorček na tuhé palivo, ktorý horí niekoľko sekúnd. Pokiaľ nefúka silný bočný vietor, zbraň zasiahne cieľ pomerne presne.

Základný granát PG-7V mal kumulatívnu hlavicu a dokázal prebiť 260 mm panciera. Dnes sa táto verzia nevyrába, avšak dnes vyrábaná moderná verzia PG-7VL ma účinok dvojnásobný pričom dokáže prebiť až 500 mm hrúbku panciera. Ešte lepšiu efektivitu ponúka verzia PG-7VR s dvojitou kumulatívnou hlavicou, kde prebíja najprv dynamickú ochranu tanku a potom samotný pancier až do hrúbky 600 mm. Pre tzv. mäkké ciele existuje ešte verzia OG-7V, ktorá vytvára po explózií šrapnely so smrtiacim účinkom až do 7 metrov. Špeciálna verzia granátu TBG-7V pracuje na termobarickom princípe a dokáže účinne likvidovať budovy.

Prvé použitie protitankovej zbrane RPG-7 bolo zaznamenané v šesťdňovej izraelsko-arabskej vojne v roku 1967, a neskôr na to sa s ňou americké vojská stretli vo Vietname. Od tej doby sa používa v každom väčšom konflikte. Známe bolo použitie v Somálsku, kedy ňou povstalci zostrelili americký vrtuľník UH-60 Blackhawk. Zbraň bola hojne používaná aj v ďalších konfliktoch, napr. v Iraku, Afganistane, Sýrií a aj v súčasnom konflikte na Ukrajine. Úspešné s ňou bojuje jak Islamský štát, tak aj Kurdi či Sýrska armáda verná Asadovi.

O kvalitách svedčí aj to že bola vyrábaná v licencií (a často krát aj bez nej) v mnohých štátoch. Zo štátov Varšavskej zmluvy to je napríklad Československo, Poľsko, NDR, Bulharsko, Rumunsko. Ďalej potom Čína, ktorá ju vyrába pod označením Type 69, potom Egypt, KĽDR, Irak, Irán, Pakistan. Samotná ruská armáda ju považuje za zastaranú a nahradzuje ju novšou RPG-27.

Licencovanú výrobu taktiež uskutočnila americká zbrojovka AirTronic USA. Idea vyrábať RPG-7 na licenciu v USA vznikla kvôli veľkej angažovanosti USA vo svete, respektíve programy vojenskej pomoci rôznym štátom či už Balkánu, Afriky či Blízkeho východu. Avšak klasická RPG-7 nevyhovuje z hľadiska presnosti, životnosti či kompatibility s rôznymi doplnkami zo západu. Práve preto firma AirTronic v roku 2009 prezentovala novú verziu ruskej pancierovky RPG-7 pod označením PSLR-1 (Portable Shoulder-fired Rocket Launcher). Základná koncepcia je zachovaná avšak oproti ruskému originálu sa ale zvýšil účinný dostrel na 500-800 m, presnosť a životnosť zbrane na 1000 výstrelov, z pôvodných 250. Taktiež sa zmenil aj materiál z ktorého je zbraň vyrobená. Ruská RPG sa odlievala z bežnej ocele, americká verzia je presne obrábaná z kvalitnej zliatiny, tým pádom je pevnejšia a ľahšia (6,35 kg) a kratšia z pôvodných 0,950 m na 0,915 m. Okrem toho sa na zbraň pridala mala pažbička prevzatá z pušky M16, a rôzne lišty na upevnenie najrôznejších zameriavačov a iných doplnkov. Spoločnosť AirTronic neskôr pracovala na ďalších zmenách a v roku 2016 predstavila novu variantu pod označením GS-777, na rozdiel od PSLR-1 používa novšie materiály čo ju ešte odľahčilo z 6,35 kg na 3,50 kg! Taktiež sa zvýšila životnosť na 2000 výstrelov. AirTronic USA v spolupráci s firmou Chemring Ordance chcú začať dodávať aj nové strelivo, keďže dnes musia americké ozbrojené sily kupovať strely z Bulharska či Poľska. Plánuje sa okrem tradičných druhov granátov aj navádzané a s predlženým dostrelom na 2000 m. Pancierovky AirTronic USA budú smerovať hlavne k silám podporovaným USA a to do armád Iraku, Afganistanu či "umiernenej" sýrskej opozícií.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému RPG-7

• Macoun,J.,2011, "Slavné střelné a raketové zbraně." Comnputer Press, Brno, ISBN 978-80-251-3327-9
• Miller, D., Foss,CH.F., 2004, "Moderní pozemní boj." Naše vojsko, Praha, ISBN 80-206-0711-0
• Visingr, L., 2016, "ATM 1/2016: AirTronic USA PSRL RPG-7 na americký způsob" Magnet Press CZ, ISSN 1802-4823
• http://forum.valka.cz/topic/view/28502/SOV-RPG-7