Sérotonín

Sérotonín, chemicky 5-hydroxytryptamín, skrátene 5-HT je derivát aminokyseliny tryptofánu. Primárne sa nachádza v tráviacej sústave, krvných doštičkách a centrálnej nervovej sústave zvierat, vrátane človeka. Pôsobí ako neurotransmiter, teda pomáha pri prenose nervových signálov a vazokonstriktor, teda je látkou, ktorá pôsobí zužovanie ciev.[1] Ovplyvňuje proces spánku a termoregulácie.[2] Často je zjednodušene považovaný za hormón, ktorý prispieva k pocitu pohody a šťastia.[3] Nedostatok sérotonínu sa prejavuje sklesnutou náladou, depresiou a poruchami spánku.

Nákres molekuly sérotonínu.

Sérotonínergický systém

Neuróny, obsahujúce sérotonín (5-hydroxytryptamín, 5-HT), majú svoje telá v rafeálnych jadrách (nc. raphe) v mozgovom kmeni. Sérotonín je tvorený hydroxyláciou esenciálnej aminokyseliny tryptofánu a po uvoľnení zo sérotonínergných neurónov sa väčšina uvoľneného sérotonínu opäť aktívne vychytáva a intaktivuje monoamínoxidázou.[4] Kaudálna skupina jadier v mozgovom kmeni projikuje nervové vlákna do miechy a mozočka. Rostrálna skupina vysiela vlákna do regulačných oblastí neuroendokrinných funkcií (hypotalamus a hipokampus), správania (limbický systém, mozgová kôra) a súvisí so stresovou odpoveďou.

V súčasnosti poznáme minimálne sedem receptorov a niekoľko podtypov receptorov pre sérotonín. Okrem 5-HT3, ktorý je tvorený Na+/K+ iónovým kanálom, sú ostatné spriahnuté s G-proteínom. Sérotonínové dráhy vplývajú na spánok, cirkadiánny rytmus, náladu, termoreguláciu a príjem potravy. Väzba dietylamidu kyseliny lysergovej (LSD) a niektoré deriváty tryptamínu spôsobujú pri väzbe na 5-HT2 receptor halucinácie. Predpokladá sa, že sérotonín zohráva úlohu v patofyziológii depresie, úzkosti, migrény a schizofrénie.[5] Pacienti s depresiou majú v mozgovomiechovom moku zníženú hladinu 5-hydroxyindoloctovej kyseliny, hlavného metabolitu sérotonínu. Látky, ovplyvňujúce spätné vychytávanie serotonínu sú účinné antidepresíva, hoci ich plný účinok sa zvyčajne prejaví o 4-6 týždňov a tieto antidepresíva vyvolávajú aj relatívne výrazný anxiolytický účinok.[4]

Referencie
  1. 5-hydroxytryptamín, Nadácia na pomoc onkologickým pacientom [online]. 2010, [cit. 2013-12-18]. Dostupné online.
  2. Serotonin, Megaenciklopedia Kirilla i Mefodia [online]. megabook.ru, 2013, [cit. 2013-12-18]. Dostupné online. (po rusky)
  3. Young, S.N. 2007: How to increase serotonin in the human brain without drugs. Rev. Psychiatr. Neurosci, 32, 6, s. 394–99
  4. GANONG, William Francis. Přehled lékařské fyziologie.. [s.l.] : Galen, 2005. ISBN 80-7262-311-7.
  5. JEŽOVÁ, Daniela. Hypotalamo-hypofýzový system. In: Všeobecná a klinická endokrinológia.. Bratislava : Academic Electronic Press, s.r.o., 2004. ISBN 9788088880585. S. 107-116.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sérotonín
Chemický portál
Biologický portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.