Ilúzia
Pri ilúzii sú senzorické podnety inak interpretované, napr. chorý človek môže vďaka horúčke hru tieňov na stene vnímať ako hrôzostrašnú postavu, unavený šofér považovať strom pri ceste za stojaceho človeka. Je to klamná predstava, prelud.
Ilúzia je skreslený vnem skutočnosti.[1]
V závislosti od celkového psychického, najmä citového rozpoloženia a zacielenia človeka sa môže stať, že vzniknuté predstavy úplne zatienia alebo skreslia vnem skutočného predmetu. Neraz si šum krovia zamieňame za nárek a pod. Takéto vnemy skreslené predstavami voláme ilúziami. Príčinou vzniku ilúzií je však veľmi často aj nedostatok a neúplnosť zmyslových dát (napríklad v tme) alebo aj to, že sú to podnety neobvyklého tvaru.[2]
Referencie
- FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvi/iluzia.html
- PARDEL, BOROŠ. ZÁKLADY VŠEOBECNEJ PSYCHOLÓGIE. Žilina : Slovenské pedagogické nakladateľstvo v Bratislave, 1978. 67-234-79. Kapitola VI., s. 337-338.
Zdroje
- Maria Fürst: Psychologie. Votobia,1997, ISBN 80-7198-199-0
Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.