Albert Hofmann

Hofmann sa pridal k farmaceuticko-chemickému oddeleniu Sandozských laboratórií (teraz Novartis), ktoré sa nachádzajú v Bazileji, ako spolupracovník profesora Arthura Stolla, zakladateľa a riaditeľa farmaceutického oddelenia.[3] Začal študovať liečivú rastlinu cibuľu morskú (Scilla) a hubový námeľ (kyjaničku purpurovú) ako časť programu na očistenie a syntézu aktívnych zložiek na farmaceutické použitie, kde jeho hlavným podielom bolo objasniť chemickú štruktúru obyčajného jadra glykozidov cibule morskej. Kým skúmal deriváty kyseliny lysergovej, ako prvý previedol syntézu LSD-25 v roku 1938: hlavným cieľom syntézy však bolo vyrobiť stimulant dýchacieho a obehového systému (analeptikum). Päť rokov sa o zlúčeninu nikto nezaujímal, až 16. apríla 1943, kedy sa Hofmann rozhodol pozrieť sa na ňu znova. Keď znova robil syntézu LSD, omylom sa mu absorbovalo trochu LSD cez prsty a náhodou objavil jej silné efekty, keď išiel na bicykli domov. O tri dni neskôr, 19. apríla, Hofmann vedome užil 250 mikrogramov LSD. Pokračovalo to sériou experimentov, ktoré Hofmann prevádzal na sebe a na svojich kolegoch. Ako prvý napísal o týchto experimentoch 19. apríla 1943 a v jeho poznatku stálo, že zažil javy, do ktorých možno zaradiť „značnú nesústredenosť kombinovanú s ľahkým závratom“ a „extrémne stimulovanú predstavivosť“.[3]

Albert Hofmann v roku 2006

Hofmann sa stal riaditeľom oddelenia prírodných produktov v Sandoze a pustil sa do študovania halucinogénnych látok, ktoré boli nájdené v mexických hríboch a iných rastlinách a ktoré používali domorodí obyvatelia. Viedlo to k syntéze psilocybínu, aktívneho činiteľa mnohých „zázračných húb“.[5] Hofmann sa tiež zaujímal o semienka mexickej povíjnice z druhu Rivea corymbosa, ktoré sú domácimi nazývané ako Ololiuhqui. Bol prekvapený, keď našiel aktívnu zložku v Ololiuhqui, amid kyseliny lysergovej (LSA), ktorý má veľmi blízko LSD.

V roku 1962, on a jeho manželka Anita vycestovali do južného Mexika, pretože chceli nájsť rastlinu „Ska Maria Pastora“ (Listy pastierky Márie), neskôr známe ako šalvia divotvorná (Salvia divinorum). Dokázali nájsť vzorky tejto rastliny, ale nikdy sa im nepodarilo identifikovať aktívnu zložku, ktorá bola neskôr objavená a pomenovaná ako diterpenoid Salvinorín A.

V roku 1963 sa Hofmann zúčastnil na každoročnom zhromaždení Svetovej akadémie umení a vied (WAAS) v Štokholme.

Hofmann nazýval LSD ako „liek pre dušu“ a bol znechutený celosvetovou prohibíciou, ktorá jeho objav zašliapala do zeme. „Bolo to veľmi úspešných 10 rokov psychoanalýzy,“ tvrdil, pripájajúc, že drogy sa zmocnilo mládežnícke hnutie 60.-tych rokov Hippies a potom neférovo démonizované vládami, ktoré hnutiu oponovalo. Priznal, že LSD môže byť nebezpečné, ak sa dostane do zlých rúk.[6]

V decembri 2007 dovolili švajčiarske lekárske úrady psychoterapeutovi previesť psychoterapeutické experimenty na pacientoch, ktorí trpia posledným štádiom rakoviny a inými smrteľnými chorobami. Hoci sa experimenty ešte nezačali, budú reprezentovať prvú štúdiu terapeutických efektov LSD na ľuďoch po 35 rokoch, pretože ostatné štúdiá sa zamerali na efekty drogy na vedomie a telo. Hofmann podporoval štúdiu a neprestával veriť v terapeutické výhody LSD.[7]

Hofmann mal prednášať na Svetovom psychedelickom zhromaždení[8] od 21. do 24. marca, ale bol nútený odstúpiť kvôli jeho slabému zdraviu.

Albert Hofmann zomrel na následok infarktu 29. apríla 2008 v dedine Burg im Leimental neďaleko Bazileja vo veku 102 rokov.[9]