Potzneusiedl
Potzneusiedl (maď. Lajtafalu chorv. Lajtica) je obec v Rakúsku v okrese Neusiedl am See v spolkovej krajine Burgenland a v širšej spádovej oblasti Bratislavy.
| Potzneusiedl | |||
| obec | |||
 | |||
|
|||
| Oficiálny názov: Potzneusiedl | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Spolková krajina | Burgenland | ||
| Okres | Neusiedl am See | ||
| Nadmorská výška | 166 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°03′S 16°57′V | ||
| Rozloha | 12,100 km² (1 210 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 527 (01.01.2012) | ||
| Hustota | 43,55 obyv./km² | ||
| Starosta | Franz Werdenich (ÖVP) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 2473 | ||
| Telefónna prevoľba | +43 (0) 2145 | ||
| Kód | 10726 | ||
 Poloha obce v Rakúsku  Poloha obce v Rakúsku
| |||
| Wikimedia Commons: Bezirk Neusiedl am See | |||
| Webová stránka: potzneusiedl.at | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Žije tu 611 obyvateľov (1. január 2020).
Geografia
Nachádza sa na severnom okraji Parndorfskej plošiny (Parndorfer Platte), pri obci Neudorf bei Parndorf a obci Gattendorf a susedí s obcou Deutsch Haslau v spolkovej krajine Niederösterreich.
Povrch
Väčšina územia obce je rovinatá. Vďaka blízkosti Neziderského jazera má oblasť mierne, ale veterné klíma.
Vodstvo
Na severnom okraji územia obce preteká rieka Leitha, ktorá zároveň tvorí hranicu medzi spolkovými krajinami Burgenland a Niederösterreich
Demografia
Podľa sčítania obyvateľov v roku 2008 v obci žilo 97,2% Rakúšanov a 2,8% iných národností (0,4% obyvatelov pôvodnej EU-15, 1,8% obyvateľov rozšírenej EU-25 a 0,6% obyvateľov mimo EU). V obci Potzneusiedl je pomer pohlaví vyrovnaný - 50,1% obyvateľov je mužov a 49,9% percent obyvateľov obce tvoria ženy. [1]
Dejiny
V roku 1002 sa prvý uhorský kráľ Štefan I. oženil s dcérou bavorského vojvodu Henricha II. princeznu Gizelou, vďaka čomu získal celé územie súčasného Burgenlandu, vrátane územia Bratislavy, a stal sa prvým kresťanským kráľom Uhorska. Názov obce Potzneusiedl, ako aj ďalšej vzdialenej obce Podersdorf bol odvedený na začiatku 13. storočia od starej grófskej rodiny Poth, ktorá sa sem v tom období prisťahovala z Bavorska.
V roku 1529 bola obec, ako mnoho ďalších obcí v oblasti zničených pri tureckej invázií. Následne bola oblasť znovu osídlená Chorvátmi od pobrežia Dalmácie. K ďalšiemu ničeniu došlo v súvislosti s tureckou inváziou v rokoch 1570, 1619/20, a 1683.
Obec patrila spolu s celou spolkovou krajinou Burgenland do roku 1920/1921 do Mošonskej župy. Vzhľadom na "maďarizačnú politiku" uhorskej vlády musela obec od roku 1898 používať názov Lajtafalu. Po skončení prvej svetvovej vojny bola dňa 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku po tvrdých vyjednávaniach podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá riešila hranice maďarského štátu, ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska.
Obec patrí od roku 1921 do novo vzniknutej spolkovej krajiny Burgenland.
Zámok
Dnešná podoba zámku sa začala stavať v roku 1798 čiastočne na starých gotických múroch a ukončená bola v roku 1808.
V roku 1850 získala zámok rodina Batthyány, ktorej až do roku 1956 slúžila ako rezidencia. Počas tohto obdobia bol zámok známy ako centrum veľkolepých a spoločenských akcií. Kňažná Louise Batthyány, ako posledná majiteľka zámku, zomrela v roku 1956 a celý zámok odkázala svojmu osobnému lekárovi.
Dnes sa v zámku nachádza múzeum ikon, galéria, antikvariát [2], ako aj Rakúsko-Rumunský kultúrny inštitút [3].
Fotogaléria
Pohľad z ulice
Pohľad zo záhrady
Pohľad zo záhrady
Veterné elektrárne
V blízkosti obce nemecká spoločnosť Enercon buduje dve veterné turbíny E-126 s výškou 198,5 m, ktoré sa po dokončení stanú najvyššími a zároveň najvýkonnejšími veternými turbínami na svete s výrobnou kapacitou 7,5 MW schopnými zásobiť elektrickou energiou viac ako 8.000 domácností [4].
Referencie
Iné projekty
