Pomocník (film)

Dej filmu Pomocník sa odohráva tesne po skončení druhej svetovej vojny v mestečku Palánk (v skutočnosti Šahy kde Ballek vyrastal) na hraniciach Slovenska a Maďarska. Sem prichádza prevziať mäsiarstvo Štefan Riečan spolu s manželkou a dcérou. Má to však jeden háčik, pretože v byte a mäsiarstve ostal po bývalom majiteľovi pomocník Volent Lančarič. Nemieni sa odsťahovať, pretože ako sám vraví, vyrastal tam celý život a má na to aj papiere. Napriek varovaniu úradníka Dobríka sa Riečan rozhodne nevysťahovať ho – jednak z ľútosti a taktiež zo zištných dôvodov, pretože dobrý pomocník sa vždy hodí. Hoci Volent zabezpečí rodine Riečanovcov bohatstvo o akom sa im nikdy nesnívalo, taktiež spôsobí aj jej rozpad.

Je to film o morálnom úpadku, o konflikte, ktorý vzniká medzi zaužívaným a novým. Staré dobré hodnoty, ktoré symbolizuje dedina a život jej obyvateľov, sa dostávajú do sporu s novými, ktoré zasa predstavuje mestské prostredie.

Prvým dôležitým krokom bolo napísať dobrý scenár, o čo sa postaral Ondrej Šulaj, ktorý taktiež napísal divadelnú verziu tohto románu. Vo filme sa režisér snažil čo najviac zdôrazniť charaktery jednotlivých postáv a ich postupnú premenu. Aj z tohto dôvodu bol podstatný dobrý výber hercov, na ktorom si Zoro Záhon dal záležať. Do hlavných úloh obsadil slovenského herca Ela Romančíka a maďarských hercov Gábora Koncza a Ildikó Pécsiovú. Každý z nich presne vystihol povahu jednotlivých postáv. Pokiaľ niečo slovenskí aj českí filmoví kritici hodnotili jednoznačne pozitívne, boli to jednotlivé výkony hercov. Na jednej strane stojí postava Štefana Riečana, typického dedinčana, ktorý sa nedokáže prispôsobiť mestským pomerom. Je to však čestný a skromný človek, ktorý sa nespreneverí svojim hodnotám. Symbolom jeho silnej spätosti s dedinskými zvykmi a morálnymi zásadami je aj jeho oblečenie, ktoré nemieni vymeniť za nový, moderný oblek, hoci ho jeho žena neustále kvôli tomu ponižuje. Avšak Riečanova neistota a nekonfliktná povaha spôsobujú, že nedokáže odporovať a len ticho sleduje postupný zánik svojej rodiny. Jediný pokus vzdoru sa skončí neúspechom a na konci odovzdáva úradníkovi kľúče a odchádza. Na druhej strane stojí Volent, tvrdý chlap, ktorý sa neštíti ničoho. Je človekom, ktorý pohŕda morálkou ako prejavom slabosti. Tieto dve postavy počas celého filmu neprechádzajú žiadnou zmenou, divák vie, aké sú ich povahy a od začiatku sú jasné ich motívy.

„Každá postava je důsledně podmíněna sociálními a morálními rysy a povahou. Riečan vychází ze skromných podmínek, chudého prostředí, i v městě zůstává stále venkovanem, postupně se vyřazuje z rodiny a nakonec i z města. Jestliže Riečan žije v neustálé nejistotě, napětí s prostředím, je jeho pomocník, Volent Lančarič, součástí prostředí a využívá všech možností, které mu poskytuje. Riečan a pomocník je dvojice protikladů – askeze a požitku, nerozhodnosti a dravčího podnikání. Vzájemně jsou spojeni pracovním fortelem: Riečan pomocníka potřebuje, Volent „meštera“ respektuje, ale nechápe jeho nezájem o bohatství, o rozšíření podniku, ve kterém by chtěl být jednou společníkem. Riečanův odpor k pomocníkovu podvodnému kšeftaření je hlavním motivem skrytého konfliktu, který se neprojevuje přímými střety, ale nepřímo různými reakcemi na situace, kterými jako by poměřovali své síly.“

Postavy, ktoré sa počas deja vyvíjajú, sú Eva Riečanová a jej dcéra. Na začiatku ich sledujeme ako prosté konzervatívne dedinčanky, ktoré sa však dokážu v novom prostredí okamžite adaptovať. Divák sleduje ich premenu veľmi jasne. Obe menia svoje zvyky, správanie a taktiež štýl obliekania. Riečanová je dokonca tou, ktorá morálne padla na najhlbšie možné dno. Zvedie Volenta, a keď sa jej už zunuje, neváha flirtovať s inými, a tak si pomocník začne s jej dcérou. „Riečanová prechádza najzložitejším vývojom. Na začiatku je to prostá dedinská ženička, ktorá si postupne uvedomuje svoju ženskú príťažlivosť a priam prahne po peniazoch a blahobyte. V závere je dokonca dravejšia a bezohľadnejšia ako jej učiteľ Lančarič. Pomocník má ešte nejakú hrdosť, ona už nijakú.“

Režisér Zoro Záhon sa však snažil ukázať celistvý obraz malomeštiackej spoločnosti Palánku. Obrazom tohto typu postáv je napríklad Kuki, nápadník dcéry Riečanovcov. Za zmienku taktiež stojí nedostatočne využitá postava lekárnika Filadelfiho, ktorý je stelesnením skazeného človeka, no zároveň dokáže veľmi výstižne popísať situáciu a ľudí tohto mesta.

Zoro Záhon sa však Ballekovho diela nepridržiaval úplne presne – niektoré pasáže vynechal a pozmenil. Je prirodzené, že nie je jednoduché zachytiť úplnú atmosféru knižného diela vo filmovej podobe. Ladislav Ballek vo svojom románe veľmi detailne rozpracúva myšlienkové pochody Štefana Riečana, kým vo filme má táto postava už menší priestor. Oveľa výraznejšie možnosti dostali maďarskí herci predstavujúci Volenta a Evu Riečanovú. Ďalším nedostatkom filmu bolo nedostatočne vierohodné zobrazenie povojnových pomerov a prostredia, na opise ktorých si Ballek dal v románe dosť záležať. Na toto negatívum poukázali aj niektorí kritici.

„Z predlohy prevzali vecnú a čiastočne aj symbolickú rovinu predmetov a detailov, ale akosi pozabudli na celkový obraz prostredia, a najmä doby. Atraktívne, trochu exotické a navyše mnohonárodnostné prostredie stratilo svoju lokalizačnú funkciu, prestalo byť prostredím dramatickým a stalo sa iba pozadím pre zovšeobecňujúci príbeh. Jeho motivácie však tým stratili sociálnu podmienenosť a zredukovali sa na biologický mechanizmus.“

„Treba brať do úvahy, že ide o dosť voľný prepis, ktorý síce rešpektuje hlavný zmysel myšlienkového posolstva románu, ale mnohé významné motívy obchádza. Týka sa to najmä prostredia južnoslovenskej krajiny, ktorá v Ballekovom sugestívnom poňatí vonia agátmi, potí sa horúčavou a je presiaknutá atmosférou povojnového obdobia, osobitne vypätou výlučným postavením mestečka Palánk na slovensko-maďarskej hranici.“

Z pohľadu súčasného diváka a kritika je však film Pomocník poplatný režimu a dielo bolo zideologizované. Základnou tézou filmu je, že túžba po majetku a moci spôsobuje morálny úpadok.

1980:

• Národná cena SSR za rok 1980 za literárnu predlohu pre Ladislava Balleka

1981:

• Výročná cena ZSDU a SLF za réžiu pre Zora Záhona

1982:

• Cena Čs. filmu udelená Severočeským KNV – 20. Festival československého filmu – FČSF Ústí nad Labem
• Veľká osobitná cena poroty – 23. MFF Karlove Vary
• Cena čs. film. kritiky za rok 1981 vyhlásená v rámci zakončenia FFP – 33. Filmový festival pracujúcich FFP

1983:

• Štátna cena Klementa Gottwalda s čestným titulom Laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda za réžiu pre Zora Záhona

1984:

• Cena ZČSDU „kolektívu tvorcov Slovenského filmu za dramaturgickú prípravu filmov, ktoré boli nakrútené v posledných rokoch na Kolibe“ – 22. Festival československého filmu – FČSF Banská Bystrica 1984

• MIHÁLIK, P. Pasivita drámy. In: Smena, 13. 6. 1982, s. 6.
• MJARTANOVÁ, J. Komorný pomocník. In: Ľud, 16. 6. 1982.
• BENEŠOVÁ, M. Pomocník. In: Scéna, 28. 5. 1982.
• KINCELOVÁ, E. V osídlach pomocníka. In: Práca, 25. 6. 1982.

• MACEK, V. – PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Bratislava: Vydavateľstvo Osveta, 1997.

• Architekt: Ivan Kot
• Návrhy kostýmov: Milan Čorba
• Strih: Maximilián Remeň
• Vedúci výroby: Alojz Mäsiar, József Áhol
• Exteriéry: Leopoldov, Bratislava - okolie, Ostrihom, Győr, Budapešť
• Premiéra: 23. december 1981

1. FILMOVÁ DATABÁZE (FDB.CZ). Pomocník (1981) [online]. FDb.cz, [cit. 2020-02-04]. Dostupné online. (po česky)