Ladislav Ballek (spisovateľ)

Detstvo prežil v Dudinciach a Šahách. V rokoch 1959 – 1963 študoval na pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici slovenský jazyk, dejepis a výtvarnú výchovu. Po absolvovaní základnej vojenskej služby rok učil na základnej škole v Habovke. V roku 1966 sa stal redaktorom Čs. rozhlasu v Banskej Bystrici (stál napr. pri zrode relácie Rádiovíkend) a v rokoch 1968 – 1972 bol redaktorom kultúrnej rubriky krajského denníka Smer. Od roku 1972 pôsobí v Bratislave. Najprv v redakcii pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a od roku 1977 ako vedúci literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry SSR. Od roku 1980 bol námestníkom riaditeľa Slovenského literárneho fondu a v rokoch 1984 – 1989 vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. V rokoch 1992 – 1994 bol poslancom Národnej rady SR za SDĽ. Vyučoval na Pedagogickej fakulte v Nitre a Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1998 neúspešne kandidoval za prezidenta Slovenskej republiky. Od roku 2001 do roku 2008 bol veľvyslancom Slovenska v Česku.[2] Typický predstaviteľ slovenskej románovej tvorby /nielen, ale najmä/ 70. rokov. V roku 1980 dostal národnú cenu SSR a v roku 1982 dostal titul zaslúžilý umelec.

Jeho prvé literárne pokusy sa viažu k jeho vysokoškolskému štúdiu. Prvá próza mu vyšla v zborníku Silueta v roku 1964, o tri roky neskôr mu vyšla debutová knižka.

• 1967 – Útek na zelenú lúku, novela
• 1969 – Púť červená ako ľalia, novela
• 1970 – Biely vrabec, román
• 1974 – Južná pošta, autobiografické novely
• 1977 – Pomocník. Kniha o Palánku, román
• 1981 – Agáty. Kniha druhá o Palánku, román
• 1987 – Lesné divadlo, román
• 1990 – Čudný spáč zo Slovenského raja, román
• 1995 – Trinásty mesiac