Tromba

Tromba (v niektorých kontextoch nevhodne nazývaná aj smršť) je:

  • v širšom zmysle: atmosférický vír (generovaný konvekciou) s inou než horizontálnou osou a priemerom rádovo od jednotiek do desiatok, výnimočne aj stoviek metrov, okrem turbulentných vírov[1][2][3] (Trizna to, čo sa inde označuje ako tromba v širšom zmysle, označuje opisne ako "víry s vertikálnou osou" a Soukupová to isté označuje nejasne zrejme ako "vzdušné víry" [pozn 1][pozn 2])
  • v užšom zmysle: takýto atmosférický vír väčšieho rozsahu, t. j. obyčajne viazaný na búrkové oblaky (prípadne okrem tornád, pričom tornádom sa tu myslí buď silnejšia forma takéhoto atmosférického víru väčšieho rozsahu[4] alebo takýto atmosférický vír väčšieho rozsahu dotýkajúci sa zeme[5]) [4][5][6]
  • v najužšom zmysle: takýto atmosférický vír viazaný na búrkové oblaky a nachádzajúci sa nad pevninou (a nie nad morom)[7]
  • lokálny názov "v našich oblastiach" (t. j. napr. na Slovensku) pre to, čo je tu vyššie nazvané tromba v širšom zmysle [8]
V hudbe je tromba zastaraný výraz pre trúbu, pozri trúba.

Charakteristika

Existujú nasledujúce tromby v širšom zmysle :

  • Malé tromby[1][9][10][11]:
    • a) Termicky vytvorené: vznikajú vertikálne od zeme smerom nahor v silno prehriatom vzduchu, často za úplne bezoblačnej oblohy; sú to (resp. prejavujú sa ako):
      • prachové víry (nazývané aj prašné víry, angl. dust whirl) alebo piesočné víry (oboje, ale najmä prachové víry a v užšom zmysle len silnejšie formy, sa ľudovo nazývajú aj rarášok, bosorka, poludnica, čertík a – pod vplyvom anglického názvu "dust devil" – aj prachový/prašný diabol): Prašné víry vznikajú najčastejšie nad prehriatym povrchom pri veľmi slabom okolitom prúdení, napr. nad poľami po žatve. Výnimočne môžu byť tieto víry také silné, že odlomia vetvy stromov, pomerne vysoké stromy či slabšie stavby (stodoly a podobne). Piesočné víry vznikajú najmä na púšti, sú často výrazne vyššie (až niekoľko kilometrov) a trvajú dlhšie (až desiatky minút) než prachové víry.
      • "water devil"
      • "steam devil": jemný vír zahmleného vzduchu, ktorý vzniká v parovej hmle, keď sa chladný vzduch posúva nad teplejšie teleso vody alebo nasýteného povrchu.
    • b) Dynamicky vytvorené: gustnado (angl. gustnado, gust front vortex) : vír frontu húľav
  • Veľké tromby (v širšom zmysle; t. j. tromby v užšom zmysle) vznikajú vo vyšších vrstvách ovzdušia v horúcom nestabilnom vzduchu nad morom či nad pevninou v teplých oblastiach okrem trópov. Sú viazané na oblak typu kumulonimbus alebo typu Cu cong, z ktorého sa spúšťajú na zem (prípadne až k zemskému povrchu). Rotačná rýchlosť na obvode víru veľkej tromby môže byť až 100 m/s, čo vytvára medzi osou víru a jeho okrajom tlakový rozdiel vyše 50 hPa a spôsobuje kondenzáciu vodnej pary (ktorá ale nemusí byť vždy prítomná). V dôsledku kondenzácie vodnej pary sa vír stáva viditeľným ako rúra v tvare lievika či slonieho chobota. Mimoriadne veľké tromby v USA (najmä v povodí rieky Mississipi alebo južných štátoch USA, ojedinele aj severnejšie) – prípadne aj podobné tromby mimo USA alebo u niektorých autorov všetky veľké tromby – sa volajú tornáda.[1][9] Niekedy sa (najmä v starších textoch, v angličtine ale bežne dodnes) rozlišujú tieto typy veľkej tromby [7][12][13][14][15]:
    • veterná smršť/pozemná smršť (nem. Windhose/Landhose, angl. tornado [v užšom zmysle]) – veľká tromba nad pevninou; Trizna tu používa názov tromba [t. j. tromba v najužšom zmysle]
    • vodná smršť/vodný stĺp (nem. Wasserhose/Wassersäule, angl. waterspout/spout)- veľká tromba nad morom; Trizna tu používa názov smršť [16].

Iné delenie tromb v širšom zmysle je nasledovné [17][18]:

  • tromby dotýkajúce sa zeme:
    • malé tromby – t. j. ako vyššie
    • veľké tromby (v užšom zmysle) (v niektorých textoch nazývané tornáda) – t. j. veľké tromby v širšom zmysle dotýkajúce sa zeme
  • tromby nedotýkajúce sa zeme: pseudotornádické tromby[2](angl. funnel clouds, t. j. lievikovité oblaky)

Tromba jednoznačne nespĺňajúca definíciu tornáda (t. j. najmä malá tromba a pseudotornádická tromba) sa nazýva netornádická tromba.[2]

Pôvod názvu

Termín tromba do českej meteorológie zaviedol prevzatím z nemčiny (konkrétne od Wegenera) meteorológ Stanislav Hanzlík [19]. Do nemčiny sa slovo dostalo z francúzštiny (trombe)[20].

Poznámky
  1. Soukupová na str. 108 síce označuje to, čo sa inde označuje ako tromba v širšom zmysle, ako "vzdušné víry" (tak znie podnadpis v texte), lenže na tej istej strane vyššie pod iným podnadpisom hovorí v súvislosti s húľavou takisto o "vzdušnom víre".
  2. Huľavy spolu s tým, čo sa inde označuje ako tromba v širšom zmysle, označuje Vysoudil ako "malopriestorové vzdušné víry", Soukupová ako "maloplošné vzdušné prúdy" a Trizna ako "vírové prúdenie v malopriestorovej mierke".

Referencie
  1. Sobíšek 1993
  2. Šálek 2002
  4. Kuttler 2008
  5. Soukupová 2009
  6. VYSOUDIL, Miroslav. Meteorologie a klimatologie pre geografy. 1. vyd. Olomouc : Vydavatelství Univerzity Palackého, 1997. 232 s. ISBN 80-7067-773-2. (po česky)
  7. Trizna
  8. smršť in: Pyramída – Životné prostredie a život na Zemi, č. 203, 1988
  12. Documenta Pragensia XVI. Ponížení a odstrčení. Města versus katastrofy., 1998, str. 299
  13. smršť in: Ottův slovník naučný
  16. Poznámka: Tento slovník z 19. storočia nemecké slovo Wasserhose prekladá ako "smršť" alebo "vodná trúba"
  17. Tornado oder Windhose? Nemecká verzia
  18. Dotzek, N.: Tornados in Südwestdeutschland
  19. MARTÍNEK, Jiří. Geografové v českých zemích 1800-1945 : (biografický slovník). Praha : Historický ústav, 2008. 245 s. ISBN 978-80-7286-133-0. S. 100. (po česky)

Zdroje
  • tromba. In: SOBÍŠEK, Bořivoj, a kol. Meteorologický slovník výkladový & terminologický. 1. vyd. Praha : Ministerstvo životního prostředí České republiky, 1993. 594 s. ISBN 80-85368-45-5. S. 342.
  • TRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava : Geo-grafika, 2004. 154 s. (Extern.) ISBN 8096814672. S. 32.
  • KUTTLER, Wilhelm. Klimatologie. Schöningh : UTB, 2008. 260 s. ISBN 978-3-8252-3099-9. (po nemecky)
  • SOUKUPOVÁ, Jana. Atmosférické procesy (základy meteorologie a klimatologie). 4., přeprac. vyd. Praha : Česká zemědělská univerzita v Praze, 2009. ISBN 978-80-213-1895-3. (po česky)
  • ŠÁLEK, Milan, et al. Významné konvektivní jevy na území České republiky v letech 2000-2001. Meteorologické zprávy, časopis pro odbornou veřejnost, 2002, roč. 55, čís. 1, s. 7. Dostupné online [cit. 2013-09-15]. ISSN 0026-1173. (po česky)

Externé odkazy
Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.