Plešné jezero

Pohľad na jazero na kresbe z 19. storočia

Morénová hrádza je vysoká 30 – 40 m, kamenné more zostupuje až 150 m pod jazero. Ľadovcový kotol (kar) je zahĺbený do severovýchodného svahu najvyššej hory na českej strane Šumavy Plechého. Príkre záverové steny kotla s obnaženými skalami a suťovými prúdmi dosahujú temer k jeho vrcholu. Jazerná stena je vysoká 260 m. O vyhĺbenie karu sa postaral svahový ľadovec, jeden z jedenástich, ktoré na Šumave existovali v dobe štvrtohôr. Dosahoval šírku až 1 km a bol zo všetkých najširší. Po jeho ústupe zostala na okraji karu čelná moréna z mohutných balvanov, ktorá vytvorila prirodzenú hrádzu.

Voda z jazera odteká Jezerním potokom do Vltavy. V rokoch 1789-91 bola čelná moréna utesnená a v súvislosti so stavbou Schwarzenberského kanála bola na nej vybudovaná 2,5 m vysoká hrádza, do ktorej boli osadené stavidlá umožňujúce regulovaný odtok z jazera aby sa umožnilo plavenie dreva v Schwarzenberskom plavebnom kanále. Celkom bolo možné z jazera vypustiť 177 tisíc m² vody.

V septembri a októbri 1935 boli vykonávané hydrotechnické merania v súvislosti so stavbou chaty pri Plešnom jazere. Pôvodným účelom bolo zistiť, či by bolo možné využiť odtok z jazera na výrobu elektriny pre chatu. Bolo však zistené, že prietoková kapacita nestačí ani pre pohon malej turbíny, ak nemá byť súčasne zmenšené výtokové množstvo pre napájanie Schwarzenberského kanála v dobe plavenia. Merala sa výška vodnej hladiny a všetky činitele, ktoré majú vplyv na jej stav, tzn. prítoky, vodné zrážky a vypúšťanie z jazera. Zaujímavosťou je, že pri silnejšom vetre boli pozorované poznateľné výkyvy hladiny. Asi v minútových intervaloch stúpala a klesala bez ohľadu na vlnenie o 18 cm. V polovici deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia došlo k neovládateľnému zníženiu hladiny v mieste neodborne postaveného výpustného zariadenia. Správa Národného parku Šumava zadala opravu hrádze, pri ktorej bolo prevedené v roku 1999 jej utesnenie injektážou betónom. Bol opravený odtok z jazera, aby nemohlo prísť k opätovnému úniku vody z jazera. Pod výpustným zariadením zriadil Hydrobiologický ústav ČAV merný profil, na ktorom sa automaticky zaznamenáva odtok z jazera. Na hrádzi je umiestnená malá meteorologická stanica, ktorá registruje podobné údaje ako v tridsiatych rokoch.

V r. 1911 bola na hrádzi postavená Lucemburská chata, neskôr majetok Klubu českých turistov. Po r. 1948 ju zabrala Pohraničná stráž a upravila pre svoje účely. Pohraničná stráž svoju budovu roty opustila, potom bola v r. 1989 zbúraná. Správa Národného parku vykonala v roku 1999 opravu hrádze a priestoru čím mu bol aspoň z časti prinavrátený prírodný ráz. Nad severozápadným brehom jazera, vysoko na vrchole bočnej skalnej steny karu, stojí Stifterov pamätník. Dnes patrí Plešné jazero k najnavštevovanejším miestam Šumavy, pretože pohľad na hladinu s impozantnou jazernou stenou v pozadí je veľmi atraktívny.

• Ottova Encyklopédia, Česká republika, Zemepis, Plešné jezero, Ottovo nakladateľstvo Praha, 2006 ISBN 80-7360-456-6
• 999 turistických zaujímavostí Českej republiky, Plechý, Soukup & David, 1999 ISBN 80-242-0183-6

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plešné jezero

• Plešné jezero na web stránkach

• Obrázky
• 
  Pohľad smerom na juh, na Stifterov pamätník
• 
  Pohľad na hladinu jazera
• 
  Jazero od Stifterovho pamätníka

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Plešné jezero na českej Wikipédii.