Plechý

Dnešné pomenovanie tohto vrchu vzniklo z nemeckého názvu, ktorý je z minulosti známy v rôznych podobách (1346 Plechensteyn, 1604 Plecknsstayn, 1710 Pleckhenstein) a znamená „lesklý kameň alebo skala“ (odvodené od slovesa blecken = lesknúť sa, trblietať sa). Motívom k tomutu názvu bola pravdepodobne trblietajúca sa hladina jazera na severovýchodnom svahu hory.

Snehová pokrývka tu leží pol roka, teplota nedosahuje ani 3 °C v ročnom priemere.

Plechý je prístupný z niekoľkých smerov. Prechádza po ňom červeno značený hrebeňový chodník z Nového Údolia do Zadnej Zvonkovej. Na tejto trase ležia ďalšie vrcholy vyššie ako 1 300 m – Třístoličník, Trojmezná, Smrčina. Ďalšou možnosťou je výstup z Novej Pece po zelenej značke k Plešnému jazeru a odtiaľ žlto značenou tzv. „zážitkovou trasou“ (vedie medzi stojacimi odumretými stromami so vstupom na vlastné nebezpečenstvo) okolo Stifterovho pomníka až na vrchol. Výstup na Plechý sa dá uskutočniť aj z rakúskej strany.

• Vrchol tvorí skala s rozpadajúcimi sa žulovými blokmi, z ktorých už v súčasnosti nie je výhľad. Dve výhľadové miesta sa nachádzajú severne od vrcholu – ide o Kučerovu vyhliadku a Stifterovu vyhliadku.

Plešné jazero od Stifterovho pamätníka

• 1,5 km od vrcholu po žltom chodníku stojí 14,5 m vysoký pamätník spisovateľa a básnika Adalberta Stiftera, ktorý mu tu, v ťažko prístupnom zráze nad jazerom, postavili v rokoch 1876-77 šumavskí kamenári na mieste, odkiaľ rád pozoroval kraj. (pozri Stifterov pamätník)
• Severovýchodný svah Plechého tvorí skalná stena ľadovcového karu Plešného jazera. Ide o významný geomorfologický útvar, ktorý je jednou z najcennejších súčastí tunajšej prírodnej rezervácie. Stena je veľmi strmá a dosahuje výšku 211 m. Rastie na nej horská smrečina s jarabinou a javorom, miestami trávnaté spoločenstvá (s vŕbou veľkolistou (Salix appendiculata) a horcom panónskym (Gentiana pannonica)). V blízkosti „hrádze“ (karového prahu) Plešného jazera sa rozprestiera rozsiahla moréna tvorená mohutnými, mrazovým zvetrávaním rozpukanými balvanmi hrubozrnnej plöckensteinskej žuly.
• V sedle západne od vrcholu sa nachádza Rakúska lúka – je to typická „hoľa“ – bezlesná plochu s porastom horskej trávy psice tuhej (Nardus stricta) prechádzajúcu pásom smrečín v mimoriadne cenné horské vrchovské rašelinisko (tzv. vrchovisko), jedno z najvyššie ležiacich v oblasti Šumavy.

• Plechý na www.tisicovky.cz

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Plechý na českej Wikipédii.