Placebo (skupina)

Začiatky skupiny sa datujú do roku 1994, keď sa spevák skupiny Brian Molko stretol s jeho bývalým spolužiakom švédskym gitaristom a basgitaristom Stefanom Olsdalom na stanici londýnskeho metra v South Kensington. Neskôr sa stretli na koncerte v jednom z mnohých londýnskych klubov a rozhodli sa spolu založiť vlastnú skupinu. Na post bubeníka obsadila Angličana Stevena Hewitta, ktorý s nimi nahral prvé demá, ale plnoprávnym členom kapely sa stal až oveľa neskôr.

Ich prvý singel Bruise Pristine vychádza v nezávislom vydavateľstve Fierca Panda v limitovanom náklade 1000 kusov, čo z neho v súčasnosti robí zberateľskú raritu. Skupina okamžite začína na vlastné náklady koncertovať v londýnskych kluboch. Za bicími však sedí Stefanov spolužiak Robert Schultzberg, pretože Hewitt bol v tej dobe na turné so svojou skupinou.

Päťdesiatjeden týždňov od ich debutového koncertu podpisujú nahrávaciu zmluvu na album so spoločnosťou Hut Recrodings a ďalšie dva mesiace strávia nahrávaním piesní v Dubline a Londýne. Do vydania albumu sa na trhu objavia ešte ďalšie dva single – Come Home a 36 Degrees.

17. júla 1996 vychádza ich prvý eponymný album a je to naozaj veľmi vydarený debut. Produkcie sa ujal Brian Wood, ktorý mal už za sebou spoluprácu s Liz Phair, či kapelami Jesus Lizard a Veruca Salt. Spoločnými silami sa im podarilo dosiahnuť dosť pestrofarebný zvuk, čo bolo prioritou nahrávania. Občas je možné začuť analógové syntetizátory, alebo taktiež zvuky hračkárskych nástrojov.

V septembri roku 1996 vychádza ďalší singel s názvom Teenage Angst, ktorí svojimi hitovými ambíciami začína napĺňať predzvesť vychádzajúcej hviezdy. V čase prvých zábleskov popularity majú už Placebo za sebou niekoľko zaujímavých koncertných vystúpení. V roku 1995 absolvovali napríklad niekoľko koncertov s kapelami Ash, Whale a Bush. Oveľa významnejšie je však koncertovanie so živou hudobnou legendou Davidom Bowiem na jeho cestách po Európe. Ten sa stal ich veľkým priaznivcom a aj neskôr ich prizval na hosťovanie na jeho poslednom turné.

Ešte v septembri roku 1996 opúšťa pre pretrvávajúce nezhody skupinu bubeník Robert a na jeho miesto okamžite nastupuje už spomínaný Steve Hewitt a skupina vyráža na štvormesačné turné po trinástich krajinách.

20. januára 1997 vychádza ich ďalší singel a prvý veľký hit (4. miesto v britskom singlovom rebríčku). Jeho názov je Nancy Boy. Hlavne táto pieseň im otvorila dvere do sveta veľkého showbusinessu – s piesňou Nancy Boy sa Placebo objavili v programe britskej BBC – Tops Of The Pops, a doteraz ostala jednou z ich najznámejších. Molko sa však o nej vyjadruje viac než kriticky a označuje ju „za najhroznejšiu pesnička akú kedy napísal“ a v roku 2003 sľúbil, že už ju nikdy nezahrajú naživo. O rok neskôr však sľub porušil a pieseň uzatvarála koncerty na ich turné v roku 2004.

Ako posledný singel z ich prvého albumu vychádza (opäť) pieseň Bruise Pristine v reedícii na Hut Records/Elevator Music.

Pieseň Pure Morning vzchádza 3. augusta 1998 ako prvý singel z pripravovaného druhého albumu. Brian objasňuje význam skladby takto: „Pieseň je o takých chvíľach, keď začína deň, vychádza slnko a všetci sú pripravený stráviť ďalších pár hodín v práci. Ty si však na dne a cítiš sa psychicky narušený celým okolitým svetom. Jediné, čo v tej chvíli potrebuješ, je aby bol niekto pri tebe, objal ťa a pomohol ti znova zaspať.“

Ku skladbe bol natočený aj veľmi pôsobivý klip, kde Brian stojí na rímse vysokej budovy a rozhoduje sa, či má skočiť, alebo nie. Nakoniec skočí, ale jeho let sa zastaví a on ostane stáť na stene domu, rovnobežne so zemou. Singel zopakoval umiestnenie na 4. mieste v britskom singlovom rebríčku a prenikol aj do playlistov amerických rádií.

Ešte pred vydaním očakávaného druhého albumu sa na pultoch objaví ďalší singel s názvom You Don´t Care About Us, vydaný koncom septembra roku 1998.

Druhý album uzrel svetlo sveta 12. októbra 1998 a nesie názov Without You I’m Nothing. Album produkoval Steve Osbourne (okrem Pure Morning – produkcia: Phil Vinall). Album bol prijatý veľmi dobre a aj z kruhov kritikov vychádzali pozitívne ohlasy. Brian sa k nemu vyjadruje takto: „Na novej platni sme sa chceli dostať trocha dopredu a nesnažiť sa kopírovať náš starší album. To by bolo veľmi jednoduché a v konečnom dôsledku by ma to asi dosť nudilo. Veď prečo by sme vlastne mali využiť iba časť našich tvorivých schopností a neposunúť sa niekam ďalej? To by bolo dosť hlúpe, nie?“ Všetky texty sú opäť z pera Briana Molko, ale hudba vznikala kolektívnou prácou celej trojice.

O ich úspechu svedčí aj fakt, že boli pozvaní na niekoľko koncertov megalomanského Popmart turné írskych U2 ako predkapela. Rovnakej úlohy sa zhostili aj na koncertoch Davida Bowieho.

V januári 1999 vychádza ich ďalší singel Every You Every Me, známy predovšetkým z filmu Veľmi nebezpečné známosti. Neskôr vystúpili v New Yorku, v Madison Square Garden, pri príležitosti Bowieho päťdesiatych narodenín.

Po Every You Every Me nasledujú ešte dva single – Without You I’m Nothing, ktorý bol nahratý spolu s Davidom Bowiem. Posledným singlom z albumu je skladba Burger Queen Français, ide vlastne o poslednú skladbu z ich druhého albumu, len vokály boli prespievané do francúzštiny. Singel bol vydaný v limitovanom množstve pre francúzsky a belgický trh.

V lete 2000 sa po skoro ročnom odpočinku a nahrávaní nového albumu objavuje na pultoch hudobných predajní nový singel – Taste In Men, silne inšpirovaný zvukom americkej industriálnej kapely Nine Inch Nails.

Ešte pred vydaním ich tretieho albumu v septembri vydávajú ďalší singel Slave To The Wage. Molko o ňom hovorí: „Táto pieseň je o individualite, o bytí samým sebou, o viere vo vlastné sny a v to, že ich môžeme dosiahnuť. Odmena potom bude oveľa väčšia ako keď bude robiť to, čo vám prikážu rodičia. Nájdi si dobrú prácu, ožeň sa, maj 2,4 detí, 1,2 zlatej rybky, 3,6 auta. Pre mnoho ľudí je to synonymom osobného úspechu, ale mnoho ľudí dosiahnu určitý bod v svojom živote a pýtaju sa: „To je ono? Toto som chcel?““

Ich tretí album Black Market Music vychádza 9. októbra 2000. Od čias Without You I’m Nothing sa Placebo v očiach britskej hudobnej tlače stali nemódni a Molkov adrogýnny zjav bol podrobovaný neustálej kritike a zosmiešňovaniu. Ale v kontinentálnej Európe dosiahol album veľký kritický i obchodný úspech. Album debutoval na prvom mieste francúzskej hitparády a dosiahol vysoké umiestnenia aj v ďalších národných rebríčkoch.

Ďalším singlom sa stáva skladba Special K. K skladbe je natočený aj futuristický videoklip, v ktorom sa zmenšený Brian vydáva do útrob ľudského tela. Britské hudobné stanice a rádia odmietajú pieseň hrať, pretože jej názov je totožný so slangovým označením drogy ketamín. Skupina vydáva singel ako EP, čím ho vlastne diskvalifikovala z možného umiestnenia v singlových rebríčkoch.

Britské média pokračujú v rozoberaní sexuálnej orientácie trojice (Molko je bisexuál, Olsdal homosexuál a Hewitt je heterosexuál.) a ich divokého životného štýlu, ktorý sa odzrkadlil v textoch niektorých piesní.

Kapela sa rozhodla ignorovať britský trh a ako posledný singel vydáva pieseň Black-Eyed. Singel je však dostupný iba v kontinentálnej európe a v Británii je považovaný za zberateľksý kus. V októbri 2001 skupina ukončila turné dvoma vypredanými večermi v londýnskej Brixton Academy. Potom sa skupina odobrala na zaslúžený odpočinok po niekoľkých rokoch neustáleho koncertovania.

Prestávku medzi tretím a štvrtým albumom si členovia vyplnili rôzne, Brian Molko trávil čas DJovaním v rôznych európskych kluboch. Okrem ineho poskytol vokály skupine Alpinestars pre ich singel Carbon Kid a hosťoval na albume Postions francúzskeho projektu Trash Palace. Naspieval pesničky The Metric System a duet s talianskou herečkou Asiou Argento „Je t’aime… moi non plus“.

Koncom januára 2003 sa v rádiách a v televízii začal objavovať nový, v poradí už dvanásty singel skupiny – The Bitter End, ktorý sľuboval návrat k rockovému zvuku debutu. Ale nový album Sleeping with Ghosts mal diamtetrálne odlišný zvuk. Produkoval ho Jim Abbiss, známy najmä svojou spoluprácou s interpretmi pôsobiacimi v oblasti elektronickej hudby (napr. Björk, UNKLE, Sneaker Pimps a iní). Elektronika a niektoré experimenty však sklamali niektorých skalných fanúšikov, najmä tých, ktorí očakávali návrat ku gitarovejšiemu, surovejšiemu zvuku prvých platní.

Album sa vo Veľkej Británii predával dobre, ale väčší úspech zaznamenal na kontinente. Vo Francúzsku sa opäť vyšplhal na prvú priečku a v rebríčku zotrval takmer rok. Skupina vydala ďalšie tri single – This Picture, Special Needs a English Summer Rain.

Skupina absolovala svoje prvé koncertné vystúpenia v Mexiku, kde sa stali doslova najžiadanejšou skupinou od čias Beatles.

V októbri 2003 skupina natočila jeden z koncertov svojho vypredaného francúzskeho turné v parížskom Palais Omnisports de Bercy-Paris a na jar 2004 ho vydala na DVD pod názvom Soulmates Never Die: Live in Paris. DVD zaznamenalo veľký úspech a stalo sa vôbec najpredávanejším DVD nosičom vydavateľstva Virgin Records.

Nasledoval posledný singel, a to pieseň Protect Me From What I Want prespievaná vo francúzskom jazyku pod názvom Protège-moi. Skupina zverila natáčanie videoklipu škandalóznemu francúzskemu režisérovi – Gaspardovi Noému. Videoklip s pornografickým obsahom zkázali všetky francúzske televízie a nakoniec vyšiel v limitovanom množstve na nosičoch DVD s francúzskym hudobným časopisom Les Inrockuptibles.

Na jeseň 2004 skupina sa rozhodla obzrieť za desiatimi rokmi svojej kariéry a rozhodla sa vydať kolekciu všetkých svojich singlov na CD a DVD. 30. novembra 2004 vychádza Once More With Feeling: Singles 1995 – 2004. Kompilácia obsahuje všetkých 17 singlov skupiny a dve nové skladby – Twenty Years a I Do. Limitovaná edícia na dvoch CD diskoch obsahovala ďalších 10 obľúbených remixov kapely.

Na podporu predaja kompilácia skupina odohrala niekoľko koncertov, posledný z nich sa odohral vo vypredanej londýnskej Webley Aréne. Na koncerte spolu s kapelou vystúpil aj spevák legendárnej skupiny The Cure – Robert Smith.

Na jar 2005 skupina absolovala krátke turné po krajinách Južnej Ameriky. 2. júla 2005 Placebo vystúpili na koncerte Live 8 vo Versailles pri Paríži.

Album Meds vyšiel vo väčšine krajín 13. marca 2006, o 3 dni skôr vyšiel v Austrálii a na Novom Zélande. Nelegálne kópie sa dali stiahnuť na internete ešte pred oficiálnym vydaním, od 17. januára 2006. Prvým singlom z albumu sa na Britských ostrovoch stal "Because I Want You", vydaný 6. marca 2006. Prvým singlom v ostatných krajinách sa stal "Song to Say Goodbye", vydaný v ten istý deň. Druhým singlom z Meds bol "Infra-Red", vydaný 19. júna 2006. Tretím a posledným singlom sa stal "Meds". "Meds" sa v máji 2006 v USA dostal medzi 50 najhranejších pesničiek žánru alternatívny rock.
Album bol znova vydaný pod Virgin Records v USA v januári 2007 a obsahoval 3 extra pesničky ("Lazarus", "UNEEDMEMORETHANINEEDU" a "Running Up That Hill"), neobsahoval však pesničku "In the Cold Light of Morning" z pôvodného albumu.

V januári 2009 Placebo potvrdili, že dokončili prácu na svojom doteraz poslednom albume a plánujú ho vydať v júni 2009. Tento album bol prvý na ktorom hral na bicích nový bubenník Steve Forrest. Album bol vydaný 8. júna 2009. Tento album obsahuje ich úspešné single ako " Battle for the Sun" alebo "For What it´s Worth"

V roku 2009 je zloženie kapely nasledovné:

• Brian Molko
  • narodený: 10. decembra 1972 v Bruseli, Belgicko
  • nástroje: vokály, gitara, harmonika, klávesy, efekty a perkusie
• Stefan Olsdal
  • narodený: 31. marca 1974 v Göteborgu, Švédsko
  • nástroje: gitara, basová gitara, klávesy a vokály
• Steve Forest
  • nástroje: bicie

Pri živých vystúpeniach kapele vypomáhajú dvaja hudobníci:

• William 'Bill' Lloyd
  • narodený: 17. marca 1971
  • nástroje: gitara, basová gitara a klávesy
• Alex Lee (od 2006) – klávesy, gitara

• Steve Hewitt (1996 – 2007)
  • narodený: 22. marca 1971 v Manchestri, Anglicko
  • nástroje: bicie a perkusie
• Robert Schultzberg (1994 – 1996) – bicie, perkusie,
• Xavior Roide (2003 – 2005) (člen na turné) – klávesy, pomocné vokály

• Placebo (1996) [#5]
• Without You I’m Nothing (1998) [#7]
• Black Market Music (2000) [#6]
• Sleeping with Ghosts (2003) [#11]
• Meds (2006)
• Battle For The Sun (2009)
• Loud Like Love (2013)

• Once More With Feeling: Singles 1995-2004 (2004) [#8]

• „Bruise Pristine“ (1995)
• „Come Home“ (1996) [#103]
• „36 Degrees“ (1996) [#83]
• „Teenage Angst“ (1996) [#30]
• „Nancy Boy“ (1997) [#4]
• „Bruise Pristine“ (1997) [#14]
• „Pure Morning“ (1998) [#4]
• „You Don't Care About Us“ (1998) [#5]
• „Every You Every Me“ (1999) [#11]
• „Without You I’m Nothing“ (feat. David Bowie) (1999)
• „Burger Queen Francais“ (1999) (singel určený exkluzívne pre francúzsky a belgický trh)
• „Taste In Men“ (2000) [#16]
• „Slave To The Wage“ (2000) [#19]
• „Special K“ EP (2000)
• „Black-Eyed“ (2001) (singel určený pre európsky trh s výnimkou Veľkej Británie)
• „The Bitter End“ (2003) [#12]
• „This Picture“ (2003) [#23]
• „Special Needs“ (2003) [#27]
• „English Summer Rain“ (2004) [#23]
• „Protège-Moi“ (2004) (singel určený exkluzívne pre francúzsky a belgický trh)
• „Twenty Years“ (2004) [#18]
• „Because I Want You“ (2006) (singel určený exkluzívne pre britský trh)
• „Song To Say Goodbye“ (2006) (singel určený pre európsky trh s výnimkou Veľkej Británie)
• „Meds“ (2006)

• Soulmates Never Die: Live in Paris (2003)
• Once More With Feeling: Videos 1995-2004 (2004)

• Dream City Film Club – Some –- B-strana singlu Billy Chic obsahuje vokály Briana Molka (1998)
• AC Acoustics feat. Brian Molko – Crush (Single Mix) (1998)
• Alpinestars feat. Brian Molko – Carbon Kid –– z albumu White Noise, tiež vydaná ako singel (2002)
• Trash Palace feat. Brian Molko – The Metric System –– z albumu Positions, tiež vydaná ako singel (2002)
• Trash Palace feat. Asia Argento & Brian Molko – Je t'a i.e (Moi non plus) –– z albumu Positions (2002)
• Jane Birkin & Brian Molko – Smile (2004) –- z albumu Rendez-Vous (2004)
• Kristeen Young & Brian Molko – No Other God –- z albumu X (2004)
• Timo Maas feat. Brian Molko – First Day –- z albumu Pictures, tiež vydaná ako singel (2005)
• Timo Maas feat. Brian Molko – Pictures –- z albumu Pictures (2005)
• Timo Maas feat. Brian Molko – Like Siamese –– z albumu Pictures (2005)
• Indochine feat. Brian Molko – Pink Water (2006)
• United – Kinship (Material Remix) –– remix Stefana Olsdala pre oficiálnu stránku skupiny (2005)