Petr Fiala

	Petr Fiala
	český politológ, univerzitný profesor a politik
	; Petr Fiala v roku 2017
12. minister školstva, mládeže; a telovýchovy Českej republiky
	V úrade; 2. máj 2012 – 10. júl 2013
Premiér	Petr Nečas
4. predseda ODS
Momentálne v úrade
	od 18. januára 2014
Súčasný podpredseda; Poslaneckej snemovne PČR
Momentálne v úrade
	od 28. novembra 2017
Súčasný poslanec; Poslaneckej snemovne PČR
Momentálne v úrade
	od 26. októbra 2013
32. rektor Masarykovej univerzity
	V úrade; 1. september 2004 – 31. august 2011
Biografické údaje
Narodenie	1. september 1964 (56 rokov); Brno, Česko-Slovensko
Politická strana	Občianska demokratická strana (od 2013)
Alma mater	Masarykova univerzita; Karlova univerzita
Profesia	politológ, univerzitný profesor a politik
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Rodina
Manželka	ženatý
Deti	tri deti
Odkazy
	pfiala.cz
	Petr Fiala; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

prof. PhDr. Petr Fiala, Ph.D., LL.M. (* 1. september 1964, Brno, Československo) je český politológ, univerzitný profesor a politik, súčasný podpredseda Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, predseda Občianskej demokratickej strany, bývalý rektor Masarykovej univerzity v Brne a medzi 2. májom 2012 až 10. júlom 2013 minister školstva, telovýchovy a mládeže Českej republiky vo vláde Petra Nečasa.

Mandát poslanca dolnej komory českého parlamentu zastáva nepretržite od októbra 2013, keď ako nezávislý kandidát kandidoval v predčasných voľbách ako nestraník z prvého miesta kandidátky ODS v Juhomoravskom kraji.[1] Členom Občianskej demokratickej strany sa potom stal 7. novembra 2013. Na 24. kongrese ODS, ktorý 18. až 19. januára 2014 reflektoval volebnú porážku strany sa pokúsil obsadiť predsednícke kreslo, čo sa mu aj podarilo, a tak je od 18. januára 2014 štvrtým predsedom ODS.

V roku 2002 bol ako prvý akademik vymenovaný za profesora odboru politológia v Česku.

Profesijný životopis

Akademická dráha

1983 – 1988: vyštudoval český jazyk a literatúru a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Brne, t.č. Masarykovej univerzity v Brne
1988 – 1989: pracoval ako historik starších dejín v Múzeu Kroměřížska v Kroměříži
1989 – 1990: po nežnej revolúcii krátko pôsobil ako redaktor v denníku Lidová demokracie
1990: od tohto roku sa podieľal na založení Katedry politológie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity
1993 – 2003: viedol Katedru politológie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity, ktorá v roku 1998 prešla pod Fakultu sociálnych štúdií
1994: podieľal sa na založení prvého politologického odborného periodika v Česku s názvom Politologický časopis
1996: habilitoval na Karlovej univerzite v Prahe
1996 – 2004: pracoval ako riaditeľ Medzinárodného politologického ústavu Masarkyovej univerzity, kde úzko spolupracoval s osobnosťami česko-slovenského exilu Mojmírom Povolným a Ivanom Gaďourkom
2002: bol vymenovaný za prvého profesora pre odbor politológia v Česku
2002: bol vymenovaný za vedúceho novovzniknutej Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity
2002: získal Jean Monnet Chair
2004: bol zvolený za dekana Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity
2004: bol zvolený za rektora Masarykovej univerzity, a teda skončil na pozícii dekana Fakulty sociálnych štúdií
2004 – 2011: dve funkčné obdobia pôsobil vo funkcii rektora Masarykovej univerzity v Brne, za jeho pôsobenia zažila univerzita nevídaný kvalitatívny aj kvantitatívny rozvoj, stala sa významnou stredoeurópskou vzdelávacou a výskumnou inštitúciou a stala sa najžiadanejšou českou univerzitou z hľadiska počtu uchádzačov, otvorila vlastné výskumné stredisko v Antarktíde, vytvorila celoštátny systém na odhaľovanie plagiátov, či postavila nový kampus pre biomedicínske odbory, ktorý je jednou z najväčších stavieb a jednorázových investícií (220 mil. €) v oblasti vysokého školstva v strednej a východnej Európe
2005 – 2011: pracoval ako vedúci Inštitútu pre porovnávací politologický výskum
2011 – 2012: pod vedením rektora Mikuláša Beka zastával funkciu prorektora Masarykovej univerzity

Politická kariéra

2011 – 2012: bol hlavným vedeckým poradcom predsedu vlády Českej republiky Petra Nečasa
2012 – 2013: zastával funkciu ministra školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky vo vláde Petra Nečasa
2013: vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky kandidoval z prvého miesta kandidátky ODS v Juhomoravskom kraji, do zákonodárneho zboru bol zvolený deviatym najväčším počtom preferenčných hlasov v krajine (11 372)
2013: bol zvolený za podpredsedu poslaneckého klubu ODS
2014: na 24. kongrese Občianskej demokratickej strany v Olomouci bol 18. januára 2014 zvolený za predsedu strany už v prvom kole, v ktorom získal 437 hlasov a porazil tak Miroslavu Němcovú i Edvarda Kožušníka
2016: v januári 2016 obhájil predsednícke kreslo, keď na 27. kongrese strany v Ostrave získal 436 hlasov od 470 delegátov (t.j. 93%)
2017: vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky stál na čele kandidátky ODS v Juhomoravskom kraji a zároveň bol celoštátnym volebným lídrom strany, so ziskom 13 035 preferenčných hlasov obhájil mandát poslanca; po voľbách sa stal podpredsedom Poslaneckej snemovne
2018: na 28. kongrese Občianskej demokratickej strany v Ostrave opäť obhájil predsednícky post v strane, keď ako jediný kandidát získal 451 hlasov zo 483 možných (t.j. 93%)

Osobný život

Profesor Fiala pochádza z tradičnej moravskej meštianskej rodiny. Jeho starý otec, František Fiala, bol právnik, ktorý za Prvej česko-slovenskej republiky pracoval vo vrchnej rade politických hajtmanstiev v Ostrave, Hodoníne a Olomouci, alebo neskôr ako štátna rada v Brne. Stará mama z otcovej strany, Františka Fialová, bola Židovka, celá rodina teda počas druhej svetovej vojny skončila v koncentračnom tábore. Fialov otec s bratom sa ako židovskí miešanci dostali do koncentračného tábora až v roku 1944.

Otec Petra Fialu po vojne vstúpil do Komunistickej strany Československa, z ktorej po udalostiach v roku 1958 v Maďarsku vystúpil. Potom musel pracovať v robotníckych profesiách a celý kádrový profil rodiny bol týmto poznačený. Fialova matka Zdenka pracovala ako úradníčka, neskôr kvôli rakovine zostala na invalidnom dôchodku.

Referencie

Jmenné seznamy | volby.cz [online]. www.volby.cz, [cit. 2020-02-10]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petr Fiala

Externé odkazy

Petr Fiala na jeho internetovej stránke
Petr Fiala v informačnom systéme Masarykovej univerzity
Petr Fiala na svojom blogu na aktuálně.cz

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Petr Fiala (politik) na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[1] Jmenné seznamy | volby.cz [online]. www.volby.cz, [cit. 2020-02-10]. Dostupné online.