Pavel Bujnák

Pavel Bujnák alebo Pavol Bujnák (* 23. apríl 1882[pozn. 1], Dolný Kubín – † 13. november 1933, Praha) bol slovenský literárny kritik a historik, estetik, jazykovedec, prekladateľ a univerzitný profesor.[1] Zostavovateľ prvej slovenskej všeobecnej encyklopédie Slovenský náučný slovník (tri diely) z roku 1932.

Pavel Bujnák
literárny kritik a historik, estetik, jazykovedec, prekladateľ a univerzitný profesor
Iné menáPavol Bujnák
Narodenie23. apríl 1882
Dolný Kubín, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie13. november 1933 (51 rokov)
Praha, Česko-Slovensko
RodičiaAndrej Bujnák, Miloslava, rod. Bróziková
PríbuzníOndrej Brózik (starý otec), Ľudovít Izák (svokor), Ján Čaplovič (synovec)
ManželkaAnna, rod. Izáková (1891  1946)
DetiAnna Halyaková (1911  1994), Oľga Štepaniková (1912  ?)
Poznámkyzdroj údajov[1]
Literárny portál
Jazykový portál
Historický portál
Biografický portál

Životopis

Ľudovú školu navštevoval v Dolnom Kubíne, meštiansku školu v Liptovskom Mikuláši, gymnázium v Banskej Bystrici. Maturoval v roku 1900.[1] Pokračoval štúdiom evanjelickej teológie[4] v Bratislave (1900  1904), ďalej nasledovala orientálna filológia v Lipsku (1904  1905) a hungaristika a slavistika u Oszkára Asbótha v Budapešti.[1]

Od roku 1906 pôsobil ako kaplán slovenskej evanjelickej cirkvi v Budapešti, od roku 1909 ako farár v Krupine. Po vzniku Česko-Slovenska redigoval časopis Hontiansky Slovák (1919  1922), v roku 1919 získal titul PhDr. na UK v Prahe. Od roku 1922 pôsobil ako hlavný knihovník Verejnej a univerzitnej knižnice v Prahe, v roku 1925 habilitoval (Ján Arány v literatúre slovenskej) a získal titul docent. Založil katedru maďarského jazyka a literatúry na FF UK.[5] V roku 1926 absolvoval študijný pobyt vo Fínsku.[1] Dňa 30. júna 1929 sa stal mimoriadnym profesorom UK v Prahe. Od roku 30. marca 1931 bol riadnym profesorom maďarskej a ugrofínskej filológie na Univerzite Komenského v Bratislave.[5]

Zomrel v Prahe 13. novembra 1933, pochovaný je v Dolnom Kubíne.[1]

Tvorba, pôsobenie

Do roku 1918 sa venoval prevažne literárnej kritike a estetike.[6] Kladne hodnotil tvorbu Janka Jesenského, kriticky sa postavil k Hájomilovi (epigón Hviezdoslava). Nesprávne posúdil Kraskovu debutovú zbierku Nox et solitudo v čom s ním polemizoval František Votruba. V článku „O novšej slovenskej dráme“ vyzdvihol Herodes a Herodias od Hviezdoslava, Matku a Statky-zmätky od Tajovského.[1] U literátov svojej generácie (Tajovský, Jesenský, Timrava) „‚postrádal umeleckosť‘“, v tomto bode sa dostával do polemík s F. Votrubom a Elenou Šoltésovou.[7]

Po vzniku Česko-Slovenska „sa sústredil na štúdium a prednášanie hungaristiky na Karlovej univerzite, na oblasť literárnych vzťahov a porovnávacej lingvistiky.“[6]

Pôsobil ako hlavný redaktor prvej slovenskej všeobecnej encyklopédie Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch, ktorá vyšla v roku 1932 v pražskom vydavateľstve Litevna, v nej sa „pokúsil o základný náčrt slovenskej duchovnej tvorby s výhľadmi na svetovú kultúru.“ Nedokončený zostal slovník Hviezdoslavovej básnickej reči a miestopisný slovník Slovenska do roku 1525.[1]

Jeho učebnice Slovenská poetika, 1921 (spolu s Janom Menšíkom) a Stručné dejiny literatúry československej po Štúra, 1923 „boli najpoužívanejšími učebnicami literatúry na stredných školách za prvej Česko-slovenskej republiky“.[8]

Hodnotenie (z hľadiska slovenskej lieratúry): „Celým svojim dielom, ale najmä ako literárny historik, kritik a estetik pozitívne zasiahol do slovenských literárnych pomerov. Jeho účinkovanie zvlášť pred prevratom [vznikom ČSR], bolo pridaté kladne, po prevrate, uplatňujúc teóriu o jednotnom československom národe, skôr protirečivé, niekedy i retardačné, a preto sa stretávalo s polemikou.“[5] Podobne: „Napriek širokému rozhľadu, vzdelanie a prínosu k vývinu slovenskej estetiky svojím konzervativizmom pôsobil v slovenskej literatúre skôr retardujúco.“[7] Celkovo „Ako reprezetant tzv. pozitívnej metódy reprezentuje v dejinách výskumu slovenskej literatúry, najmä v literárnej histórii, významný vývojový fenomén.“[5]

Knižná bibliografia

Autor/spoluautor

  • BUJNÁK, Pavel. Pavol Országh-Hviezdoslav : k 70-tym jeho narodeninám. Liptovský Svätý Mikuláš : Tranoscius, 1919. 176 s. Dostupné online.
  • BUJNÁK, Pavel; MENŠÍK, Jan. Slovenská poetika. Praha : Štátne nakladateľstvo, 1921. 240 s. (²1928, 41934, 51937)
  • BUJNÁK, Pavel. Stručné dejiny literatúry československej po Štúra. Banská Štiavnica : Tlačou a nákladom vdovy a syna Augusta Joergesa, 1923. 150 s. Dostupné online.
  • BUJNÁK, Pavel. Ján Arany v literatúre slovenskej : úvaha z oboru srovnávacích dejín literárnych. Praha : nákladem Filosofické fakulty University Karlovy, 1924. 198 s. (Práce z vědeckých ústavů; zv. VI.)
  • BUJNÁK, Pavel. Dr. Karol Kuzmány : život a dielo. Liptovský Svätý Mikuláš : Tranoscius, 1927. 318 s. Dostupné online.
  • BUJNÁK, Pavel. Dve kapitoly z literárnej estetiky. Prešov : Nakladateľstvo slovenských profesorov, 1927. 67 s. (Knihy súvislej četby slovenskej pre stredné školy; zv. 1.)
  • BUJNÁK, Pavel. Básnik Kuzmány. V Bratislave : Literárny odbor Umeleckej besedy slovenskej, 1928. 27 s. (Devín. Sborník prednášok a úvah o umení; zv. 2.)
  • BUJNÁK, Pavel. Praefixa verbalia v jazykoch ugrofinských a zvlášte v maďarskom : úvaha z oboru srovnávacieho jazykozpytu. V Praze : Filosofická fakulta University Karlovy, 1928. 398 s. (Facultas philosophica Universitatis Carolinae Pragensis. Sbírka pojednání a rozprav; zv. 12.)
  • BUJNÁK, Pavel. Zo slovenskej estetiky : štúdie. 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1957. 256 s. (Umenie a život; zv. 6.) Dostupné online.

Zostavovateľ/editor

  • Výbor z krásné prózy československé : Slovenská próza. Ed. Pavel Bujnák. V Praze : Sfinx; Státní nakladatelství, 1931. 296 s. (Nové cíle; zv. 411.)
  • Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A  D. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 344 s.
  • Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II. E  M. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 379 s.
  • Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III. N  Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s.

Poznámky

  1. Časť zdrojov uvádza 26. apríl.[2][3]

Referencie

  1. BUJNÁK, Pavel. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A  B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 609  610.
  2. Pavel Bujnák [online]. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2020-12-26]. Dostupné online.
  3. Bujnák, Pavel, 1882-1933. In: Databáze Národní knihovny ČR [online]. Praha : Národní knihovna ČR, [cit. 2020-12-26]. Dostupné online.
  4. Bujnák, Pavol. In: PETRÍK, Borislav; RYBÁR, Peter, a kol. Evanjelická encyklopédia Slovenska. Vyd. 1. Bratislava : BoPo pre Generálny biskupský úrad Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, 2001. 448 s. ISBN 80-968671-4-8. S. 57.
  5. Pavel BUJNÁK. In: ROSENBAUM, Karol, a kol. Slovník slovenskej literatúry. 1. vyd. Zväzok 1. A  H. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1979. 404 s. S. 130  132.
  6. Bujnák, Pavel. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 365-366.
  7. Pavel BUJNÁK. In: MIKULA, Valér, a kol. Slovník slovenských spisovateľov. 2., preprac. a dopl. vyd., v Kalligrame 1. Bratislava : Kalligram; Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. 656 s. (Knižnica slovenskej literatúry; zv. 2.) ISBN 80-7149-801-7. S. 106.
  8. BUJNÁK, Pavol. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A  O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 104.

Ďalšia literatúra

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.