Mario Vargas Llosa

Od 14 rokov študoval na vojenskej akadémii v Lime, čo poznačilo i jeho tvorbu, menovite tému prvého románu Mesto a psi. Zároveň študoval aj na Univerzite San Marcos v Lime a paralelne pracoval v rôznych profesiách: v literárnej revue a v komerčnom žurnále. Počas štúdií prenikol do komunistického hnutia, no stal sa jeho kritikom, hlavne bol proti stalinizmu. Počas kubánskej revolúcie oživil svoje revolučné názory a stál na strane Fidela Castra. V roku 1958 dosiahol doktorát na univerzite v Madride, kde mohol študovať vďaka štipendiu. Za novelu Židia dostal cenu Prix Leopoldo Alas a mohol sa odsťahovať do Paríža. Tu sa oženil s manželkou svojho strýka o 18 rokov staršou. Z tohto vzťahu získal inšpiráciu na napísanie románu La Tía Julia y el escribidor (Teta Júlia a škrabák). Neskôr sa druhýkrát oženil so sesternicou Patriciou Llosa, s ktorou má tri deti.

Bol priťahovaný komunizmom v období svojich štúdií. Kubánska revolúcia sklamala jeho očakávania a priklonil sa k liberalizmu. Jeho postoj je hodnotený Serge Audierom z parížskej univerzity ako veľmi liberálny. Jeho intelektuálny vývoj bol ovplyvnený čítaním troch autorov: Karl Popper, Friedrich Hayek a Isaiah Berlin. Llosa založil v Peru liberálne hnutie Libertad.

Bol liberálnym kandidátom na prezidentské voľby v Peru v r. 1990. V druhom hlasovaní bol porazený Albertom Fujimorim. Odsťahoval sa do Španielska, do Madridu. Vláda Felipeho Gonzáleza mu udelila druhé občianstvo – španielske – v r. 1993. Na konferencii v r. 2010, 7. decembra, ako laureát Nobelovej ceny vyhlásil: „Ľúbim Španielsko tak ako Peru a moja vďačnosť je veľká. Bez Španielska by som nestál na tejto tribúne.“

V r. 2007 sa stal zakladajúcim členom strany Jednota, pokrok a demokracia (UPyD), ktorá je samodefinovaná ako strana progresu.

So spisovateľmi Julio Cortázar, Carlos Fuentes, Gabriel García Márquez a José Donoso patrí Mario Vargas Llosa do hnutia latinsko-americkej konjunktúry šesťdesiatych rokov v literatúre. Ich štýl je vizionársky a oplývajúci bohatosťou výrazov. Je vyhľadávaný čitateľmi na celom svete, pretože odzrkadľuje komplexitu života politického a umeleckého na juhoamerickom kontinente. Výraznými črtami tohto života je hlavne malebnosť, kontrastnosť a paradoxnosť.

Llosa redigoval svoj prvý román Mesto psov v roku 1963 v Paríži. Priniesol mu popularitu a renomé v literárnom svete. Román je prekladaný do temer 20-tich jazykov. Témou je život kadetov vojenskej školy v Lime, ktorých nazývali psi. Llosa je pozývaný na prednášky a konferencie na mnohých svetových univerzitách. Časťou kritiky je označovaný ako autor romantického vrenia. Jeho príbehy majú historický juhoamerický rámec. Vyznačujú sa dramatickým napätím, iróniou a ľubozvučným vyjadrovaním. Tematicky spracováva ľudové povesti a obdobie vojenských diktatúr. V románe Zelený dom[2], rok 1966, opisuje život v peruánskom pralese a v mestečku Piura.

Medzi jeho dôležité diela patria aj romány Rozhovor v katedrále a Pantaleón a návštevníčky. Sú satirou fanatického militarizmu a religionizmu v Peru. Román Vojna konca sveta, ktorý pojednáva o brazílskej politike 19. stor., dosiahol veľký úspech a uznanie u publika a kritiky. Jeho román Kto zabil Palomina Molera sa zaoberá násilím v peruánskej politike. V 70-tych rokoch 20. storočia publikoval hlavne dva komornejšie ladené romány, eseje a memoáre.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mario Vargas Llosa na francúzskej Wikipédii.

Literárny portál

• Videozáznam s Mario Vargas Llosa