Epeios (syn Panopea)

Epeios (starogr. Ἐπειός – Epeios, lat. Epeus) je v gréckej mytológii syn fóckeho umelca Panopea, tvorca trójskeho koňa.[1]

Agamemnon, Talthybios a Epeios, reliéf zo Samotráky, cca 560 pred Kr.

Keď ani v desiatom roku trójskej vojny nedosiahlo achájske vojsko víťazstvo napriek veľkých stratám na životoch, časť vojska sa vyslovila pre návrat domov, ale inak zmýšľala skupina bojovníkov okolo ithackého kráľa Odysea, ktorý navrhoval použiť ľsti, keď už všetky ostatné prostriedky zlyhali.[2]

Na návrh Odysea mali postaviť obrovského dreveného koňa, v ktorom sa ukrytí bojovníci dostanú za hradby Tróje, zatiaľčo ostatné vojsko bude predstierať odchod domov.[1]

Stavby koňa sa ujal Epeios[3]syn Panopea z Fókidy, ktorý prišiel do vojny s tridsiatimi loďami. Kedysi vraj býval nosičom vody, bol však dobrým boxerom[4] a vynikajúcim tesárom.[1]

Dreveného koňa staval zo smrekových a jedľových dosiek. Podľa niektorých písomných zdrojov vraj postavil brucho koňa ako trup lode, ktorý stál na vysokých nohách valcovitého tvaru. Kôň bol vyšší než ktorákoľvek z brán mesta, čo bolo zámerom. V jednom boku boli ukryté dvere, druhý bok bol ozdobený vyrezávaným nápisom venovaným bohyni Aténe: "V nádeji na bezpečný návrat domov venujú toto vďační Achájci bohyni".

Odyseus medzitým vyberal statočných mužov, ktorí sa ukryjú v koni. Nebolo to jednoduché, aj tí najodvážnejší váhali. Do koňa sa vyšplhali po povrazovom rebríku a cez padacie dvere sa dostali do jeho brucha. Medzi týchto odvážnych bojovníkov patrili Menelaos, Diomédes, Sthenelos, Neoptolemos a mnohí iní. Epeia samotného museli dlho presviedčať aby vyliezol. Do koňa sa dostal vraj až ako posledný a usadil sa hneď pri dverách, pretože jedine on poznal ich ovládanie.

Keď nastal ten deň, Trójania videli horiaci grécky tábor, žiadne lode v dohľade a na pláni pred mestom obrovského dreveného koňa. Okolo koňa sa hneď zhŕkli a začali sa radiť čo s ním, väčšina však navrhovala vtiahnuť ho do mesta. Po chvíli našli v kríku spútaného muža, ktorého predviedli pred kráľa Priama.[2] Spútaný muž kráľovi povedal, že sa volá Sinón a že ušiel z achájskeho tábora, lebo mal byť obetovaný za šťastný návrat domov a navyše poznamenal, (ako mu to poradil Odyseus), že koňa postavili Achájci na počesť bohyni Aténe a preto takého obrovského, aby ho Trójania nevedeli dopraviť do mesta. Veštec Laokoón Trójanov aj tak varoval a navrhol, že ho pre istotu treba rozbiť.[2] Ale v tom sa z rozhodnutia bohov zjavili dva obrovské hady, ktoré Laokoóna a aj jeho synov na mieste zadusili. Trójania už tentoraz neváhali a v jednotnej mysle zbúrali časť hradieb a drevený kolos vtiahli do mesta. Potom oslavovali koniec vojny.[2]

K večeru nakoniec v meste všetko zaspalo a muži ukrytí v trupe koňa vyskákali, otvorili zvnútra brány mesta a Sinón dal ohňový signál vojsku na mori, ktoré onedlho vpadlo do mesta.[5] Vojsko následne vraždilo a ničilo všetko na čo natrafilo. Keď prišlo nové ráno, slávna Trója bola celkom zničená.[2]