Oblasť žiarivej rovnováhy

Oblasť žiarivej rovnováhy alebo vrstva žiarivej rovnováhy je vnútorná časť Slnka, ktorá leží medzi jadrom a konvektívnou vrstvou. Rozprestiera sa vo vzdialenosti od 175 tisíc až po 490 tisíc kilometrov od stredu Slnka. Jej teplota je v rozsahu približne 7 – 2 miliónov Kelvinov. Oblasť žiarivej rovnováhy je tvorená slnečnou plazmou.

V tejto časti Slnka už nie sú teplota a tlak dostačujúce na to, aby dochádzalo k termojadrovým reakciám. V tejto oblasti už nijaké žiarenie nevzniká, ale prenáša sa od jadra smerom k povrchu Slnka. Tento prenos energie je veľmi pomalý. Napriek tomu, že fotóny sa pohybujú rýchlosťou svetla, neustále sú absorbované a emitované okolitou hmotou. Preto trvá tisíce až milióny rokov, kým cez túto oblasť prejdú. Neustálym pohlcovaním a absorbovaním zároveň klesá ich vlnová dĺžka. Do vrstvy žiarivej rovnováhy všetky fotóny vstupujú vo forme gama žiarenia, ale len veľmi málo sa ich vo forme gama žiarenia „pretlačí“ až na povrch. Ostatné sa počas prechodu touto vrstvou zmenia na röntgenové žiarenie, ultrafialové žiarenie, svetlo, infračervené žiarenie alebo rádiové žiarenie. Energia, ktorú tieto fotóny strácajú sa mení na tepelnú energiu častíc vrstvy žiarivej rovnováhy. Množstvo energie obsiahnutej vo vrstve žiarivej rovnováhy je také veľké, že keby aj termojadrové reakcie Slnka zrazu prestali, Slnko by ostalo svietiť ešte niekoľko miliónov rokov.

Hustota na dne tejto vrstvy je 20 g/cm³, na hornej hranici je to asi 0,2 g/cm ³