Slnečná granulácia
Slnečná granulácia alebo len granulácia je zrnitosť slnečnej fotosféry spôsobená vrcholkami konvektívnych prúdov – granulami. Granuly sú bubliny horúceho, čiastočne ionizovaného plynu, ktoré sú vztlakovou silou vynášané k viditeľnému povrchu Slnka. Pokračovaním granúl sú chromosférické útvary nazývané spikuly.
Veľkosť granúl je okolo 1 000 km (750 až 1 500 km), pri pohľade zo Zeme sa nám javia ako útvary s uhlovou veľkosťou 1" až 2". Majú nepravidelný, často mnohouholníkový tvar. Vzdialenosť medzi okrajmi granúl sa pohybuje okolo 400 km. Keďže je ich teplota priemerne o 200 stupňov vyššia ako teplota okolitej fotosféry, pozorujeme ich ako jasnejšie útvary na pozadí tmavšieho intergranulárneho priestoru. Slnečná granulácia má turbulentný charakter. Pohyb granúl je ovplyvňovaný pohybmi väčších celkov, mesogranúl a supergranúl. Počet granúl rýchlo vzrastá so zmenšujúcou sa veľkosťou. V miestach s magnetickým poľom je veľkých granúl menej a pohyby v granulácii sú iné ako v pokojných oblastiach. Životnosť granúl je okolo 8 až 20 minút.
Pohyb granúl
Granuly začínajú na dne konvektívnej zóny, vystupujú až na dno fotosféry, kde začínajú expandovať, vyžiaria svoju energiu a vychladnú. Po vyžiarení sú granuly tmavé a rýchlo klesajú na dno konvektívnej zóny. Tam sa zahrejú a začnú opäť stúpať hore. Rýchlosť výstupných prúdov je okolo 5 až 10 km/s. Niektoré granuly sa prudko rozpínajú a utvoria prstenec, ktorý sa do 10 minút rozpadne. Takéto granuly sa nazývajú explodujúce granuly.
Supergranuly
Dopplerovské merania rýchlosti na viditeľnom povrchu Slnka ukázali oveľa väčšie štruktúry ako bežné granuly – supergranuly. Priemer supergranúl je 30-tisíc až 35-tisíc kilometrov a ich životnosť je až niekoľko dní. Pôvod majú hlboko v konvektívnej zóne Slnka. V supergranule tečie plazma horizontálne z jej stredu smerom k okraju a z okraja klesá ochladená na dno konvektívnej zóny. V miestach, kde sa stretávajú okraje troch supergranúl sa často objavujú skupiny slnečných škvŕn. Medzi supergranulami je zvýšená koncentrácia magnetického poľa, ktorá vytvára obrazec nazývaný chromosférická sieť.