Protuberancia
Protuberancia je plazmový objekt nachádzajúci sa v atmosfére Slnka. Môže mať rôzny vzhľad, výšku, štruktúru a životnosť. Vyskytuje sa v chromosfére a koróne. Ide o pomerne chladný (5 až 7 tisíc kelvinov) a hustý (1013 častíc na cm3) výrony hmoty do slnečnej atmosféry. Možno ich pozorovať po okrajoch slnečného disku napríklad pri zatmení Slnka. Mimo zatmenia sú pozorovateľné za pomoci koronografu alebo v iných spektrách. V obidvoch prípadoch sú protuberancie pozorovateľné len na okrajoch slnečného disku. Ak sa premietajú na slnečný disk, pozorujeme ich ako tmavé pásy – filamenty.
Rozdelenie protuberancií
Delenie protuberancií na pokojné a aktívne urobil taliansky astronóm Angelo Secchi už v roku 1875. V roku 1925 navrhol Pettit rozdelenie protuberancií do piatich rôznych typov: aktívne, eruptívne, spojené so slnečnými škvrnami, tornáda a pokojné. Podľa ich premenlivého tvaru môžeme protuberancie rozdeliť na výtrysky, slučky, čiapkové protuberancie, koronárne mraky, koronárne dažde, valy (kopce), stromy, tornáda a fontány.
Pokojné protuberancie
Majú dlhú životnosť, až niekoľko mesiacov a hmota v nich prúdi pomaly. Často končia svoju existenciu výronom koronálnej hmoty. Rozvinuté pokojné protuberancie sa pozorujú mimo aktívnych oblastí slnečných škvŕn. Typické rozmery pokojných protuberancií sú dĺžka 60 000 až 100 000 km, výška 14 000 až 100 000 km, hrúbka 4 000 až 15 000 km. Snímky s veľkou rozlišovacou schopnosťou ukázali, že tento typ protuberancií sa skladá z viac-menej zvislých vlákien s priemerom menším než 300 km. Plazma vo vláknach tečie rýchlosťou asi 1 km/s. Po určitom čase zaniknú buď pomalým rozkladom, stečením hmoty do chromosféry alebo náhlym zmiznutím. Pôvodne pokojné protuberancie sa niekedy môžu stať tzv. aktivovaným protuberanciami.
Aktívne protuberancie
Ich veľkosť a tvar sa menia v relatívne krátkom čase, niekoľko minút až hodín. Ich materiál však neuniká do medziplanetárneho priestoru. Majú tvar výtryskov, sprejov a slučiek, v ktorých pozorujeme rýchle zmeny a intenzívne pohyby. Niektoré z aktívnych protuberancií sú spojené s erupciami a niekedy sa s erupciami aj zamieňajú. Rýchlosť toku hmoty v aktívnych protuberanciách je okolo 100 km/s, niekedy dokonca presiahne únikovú rýchlosť Slnka a hmota sa stráca v koróne.
Protuberancie niekedy môžu mať tvar uzavretých slučiek, v ktorých jednou vetvou stúpa plazma hore a druhou sa vracia na povrch Slnka, zvyčajne do slnečnej škvrny. Rýchlosti toku sú okolo 30 km/s. Trochu iné sú erupčné slučky, v ktorých hmota tečie asi päťnásobnou rýchlosťou oproti jednotlivým slučkám, a ktoré sa vyvíjajú z erupcií.
