Slnečná erupcia

Slnečná erupcia je masívna explózia v slnečnej atmosfére s energiou ekvivalentnou milarde megaton, šíriaca sa rýchlosťou milión km za hodinu (0,05% rýchlosti svetla), niekedy aj omnoho rýchlejšie.

Snímka v ultrafialovom spektre zo sondy Hinode ukazuje vzplanutie slnečného filamentu

Erupcia vzniká ako reakcia slnečnej atmosféry na náhly, rýchly proces vyžiarenia energie, ktorá je pravdepodobne magnetického pôvodu. Táto energia spôsobí v určitom mieste slnečnej atmosféry časovo obmedzené prehriatie a následné urýchlenie elektrónov, protónov a ťažších iónov na rýchlosti blízke rýchlosti svetla.

Je známe, že erupcie na Slnku ovplyvňujú elektromagnetické prenosy na mnohých pozemských komunikačných zariadeniach, vrátane počítačov, mobilných telefónov, pagerov a automobilov. Môžu sa nachádzať v slnečnej koróne a chromosfére a zohrievať plazmu na desiatky miliónov kelvinov. Produkujú elektromagnetické žiarenie celého elektromagnetického spektra na všetkých vlnových dĺžkach od dlhých rádiových vĺn (vlnová dĺžka 10⁶ cm) po röntgenové žiarenie (vlnová dĺžka okolo 10⁻⁹ cm), ojedinele až po gama žiarenie (vlnová dĺžka do 2,10⁻¹¹ cm).

Erupcie úzko súvisia s aktívnymi oblasťami a väčšina erupcií sa nachádza v okolí slnečných škvŕn, kde vychádza silné magnetické pole zo slnečného povrchu do koróny. Len 7% veľkých erupcií vzniká mimo aktívnych oblastí alebo v starých aktívnych oblastiach. Tento druh erupcií často súvisí so zmiznutím pokojného filamentu a trvá niekoľko hodín. Energia erupcií sa kumuluje obyčajne niekoľko hodín alebo dní, ale väčšine erupcií trvá iba niekoľko minút uvoľnenie ich energie.

Prvýkrát boli erupcie pozorované na Slnku v roku 1859. Hviezdne erupcie sa pozorovali aj na mnohých iných hviezdach.

Frekvencia výskytu erupcií sa mení od niekoľkých za deň po menej ako jednu za týždeň.