Podtrpaslík

Podtrpaslík, niekedy označovaný ako "sd" je hviezda triedy svietivosti VI. v Yerkesovej spektrálnej klasifikácii. Je definovaná ako hviezda so svietivosťou o 1,5 až 2 magnitúdy nižšou ako hviezdy hlavnej postupnosti rovnakého spektrálneho typu, čo je spôsobené nižšou metalicitou, ako u hviezd hlavnej postupnosti. Sú to väčšinou hviezdy populácie II.

Označenie podtrpaslík vytvoril v roku 1939 Gerard Peter Kuiper, pričom sa odvolával na sériu hviezd s neprirodzeným spektrom, ktoré boli predtým označované ako "prechodné biele trpaslíky".[1]

Chladné podtrpaslíky

Ako štandardné hviezdy hlavnej postupnosti, chladné podtrpaslíky (spektrálne typy od G do M) vytvárajú svoju energiu z vodíkovej fúzie. Vysvetlenie ich slabej jasnosti sa nachádza v ich metalicite, tieto hviezdy neobsahujú prvky ťažšie ako hélium. Nižšia metalicita znižuje opacitu vonkajších vrstiev a tlak radiácie, čoho dôsledkom je malá, teplejšia hviezda danej hmoty.[2] Nižšia opacita tiež emituje vyžarovanie väčšieho množstva ultrafialového žiarenia pre rovnaký spektrálny typ príbuzný hviezde populácie I, tento jav sa nazýva ultrafialový prebytok.[3] Doteraz nebol objavený žiaden podtrpaslík, ktorý by mal okolo seba obiehajúce planéty.

Podtriedy chladných trpaslíkov:[4]

  • chladný podrtpaslík: Príklad: SSSPM J1930-4311 (sdM7)
  • extrémny podtrpaslík: Príklad: APMPM J0559-2903 (esdM7)[5]

Horúce podtrpaslíky

Horúce podtrpaslíky spektrálnych typov O a B sú úplne inou skupinou objektov ako chladné podtrpaslíky. Tieto hviezdy reprezentujú neskoré štádium evolúcie niektorých hviezd. Vznikajú vtedy, keď červený obor začne strácať vonkajšie vodíkové vrstvy ešte predtým, ako jeho jadro začne spotrebovávať hélium. Dôvody tejto predčasnej straty hmoty zatiaľ nie sú známe, ale pri vzájomnom pôsobení hviezd pri dvojhviezdach sa predpokladá, že ide o jeden z hlavných mechanizmov. Podtrpaslíky typu B (majú väčšiu jasnosť ako biele trpaslíky) sú významnou zložkou populácie horúcich hviezd starých hviezdnych systémov ako sú guľové hviezdokopy a eliptické galaxie.[6]

Dôležité podtrpaslíky

Pozri aj

Referencie
  1. Ken Croswell, The Alchemy of the Heavens, (New York: Oxford UP, 1995), 87.
  2. James Kaler, Hviezdy a ich spektrum, (Cambridge: Cambridge UP, 1989), 122.
  3. Ibid., 87-92.
  4. Objav extrémne chladných trpaslíkov, Burgasser, Adam J. & Kirkpatrick, J. Davy, 2006.
  5. APMPM J0559-2903: Najchladnejší známy extrémny podtrpaslík
  6. Jeffery, C. S.. Pulsations in Subdwarf B Stars. Journal of Astrophysics and Astronomy, 2005, s. 261. Dostupné online. DOI: 10.1007/BF02702334.
  7. The First Substellar Subdwarf? Discovery of a Metal-Poor L Dwarf with Halo Kinematics, Adam J. Burgasser, et al. 2003

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Subdwarf star na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.