Moravská Ostrava

Zakladacia listina mesta sa nezachovala, preto prvá písomná zmienka pochádza až z januára 1279. Píše sa v nej o stretnutí pražského biskupa Tobiáša z Bechyně a olomouckého biskupa Bruna zo Schauenburgu v biskupskom meste Ostrave ležiacom za opavskou provinciou. Historici sa v zásade zhodujú, že mestské práva boli Ostrave udelené medzi rokmi 1268 až 1278. Rovnaké nejasnosti panujú okolo ostravského znaku. Najstaršia figura znaku, osedlaný kôň, tak pravdepodobne pochádza z erbu prvého ostravského fojta, ktorého meno sa však nezachovalo.

Postupná kolonizácia mesta znamenala nárast nemeckých rodín, ktoré menili pôvodne čisto slovanský charakter mesta. Z roku 1380 sa zachoval prvý údaj o oddeľovaní mien oboch Ostrav. Slezská Ostrava sa písala ako Vendická (tj. Slovanská). Naproti tomu označenie Moravskej Ostravy ako Nemeckej je doložené až z konca 15. storočia. Zaujímavosťou však je, že sa tak stalo v čase, keď sa vo vedení mesta začali výraznejšie presadzovať aj Česi. Z roku 1396 pochádza prvá zmienka o moravskoostravskom hrade, neskôr zaniknutom niekedy na prelome 15. a 16. storočia.

Po husitských vojnách patrila Ostrava definitívne do hukvaldského panstva (od roku 1437 do roku 1848). Z dôb 15. storočia a 16. storočia sa bohužiaľ nezachovalo príliš veľa záznamov, pretože časté požiare mesta nezriedka zničili aj mestské knihy a iné významné dokumenty. Aj tak sa však zachoval dostatok informácií o zrejme najvýznamnejším ostravskom pánovi tej doby, Jánovi Čapkovi zo Sán.

V čase uhorských vojen sa olomoucké biskupstvo dostalo do finančných ťažkostí, ktoré riešilo o.i. zástavami svojich statkov. Dňa 25. novembra 1475 bola Ostrava zastavená Herešovi z Příluka. Olomoucké biskupstvo sa však neskôr snažilo Ostravu získať späť, čo sa podarilo až biskupovi Stanislavovi I. Thurzovi.

V 16. storočí sa priaznivo prejavoval hospodársky rast. Okrem tradičných remesiel sa v Ostrave darilo tiež rybnikárstvu. Správa z roku 1531 sa pochvalne zmieňuje o kvalite kaprov a šťúk, ktoré ostravania dodávali ako naturálnu dávku na biskupský zámok v Kelči. Ostrava tiež v roku 1543 získala od biskupstva pivovary, poplužný dvor a niektoré peňažné dávky. Obyvatelia tiež nemali robotnú povinnosť na biskupských rybníkoch.

Po humanistických biskupoch Stanislavovi Thurzovi, Bernardovi Zoubkovi zo Zdětína a Janovi Dubraviovi z Doubravky získal husitské dedičstvo Marek Khuen, ktorý začal vo svojej diecéze rekatolizáciu. Jeho úsilie nebolo príliš úspešné a navyše spôsobilo náboženské trenice v dovtedy nábožensky tolerantnom meste.

Veľkou ranou bol obrovský požiar z mája 1556, ktorý poničil domy na námestí aj kostol. Biskup vtedy poskytol ostravským drevo zo svojich lesov a súčasne ich vyzval, aby mesto radšej vystavali z kameňa. Zhruba po desiatich rokoch bolo mesto znovu vystavané a jeho hospodárstvo sa pozvoľna stabilizovalo. Súčasne však prebiehal skrytý zápas s biskupskou vrchnosťou, predovšetkým na poli vyznania. Ostravania ako biskupskí poddaní nemohli byť iného ako rímskokatolíckeho vyznania, napriek tomu celý rad z nich inklinoval k Jednote bratskej aj luterstvu.

V roku 1533 bol zriadený dekanstvo, ktoré dodalo mestu na vážnosti. Olomoucké biskupstvo sa neúnavne snažilo o rekatolizáciu spurného mesta, avšak počet priaznivcov luterstva sa aj naďalej zvyšoval. Následkom vyhrážok a trestov sa nakoniec mestská rada podvolila a cez silný odpor obyvateľov bolo luterstvo v Ostrave potlačené.

Ďalšie ranou pre mesto bola epidémia moru na jeseň roku 1585. Medzi jeho obete patril aj ostravský dekan Ocellius. Pre obrovský počet obetí musel byť zriadený nový cintorín pri mestských hradách.

Negatívnym zásahom do vývoja Ostravy bol nástup kardinála Františka kniežaťa Dietrichsteina do funkcie olomouckého biskupa. Kardinál sa k Ostrave správal vyslovene nepriateľsky a okliešťoval meštianske práva, ako len mohol. Kardinál o Ostravu spolu so všetkým majetkom prišiel v auguste 1619, kedy ho zo zeme vykázali odbojní moravskí páni. Avšak už 17. júla 1620 skladali Ostravskí opäť prísahu vernosti olomouckému biskupovi.

Pečatidlo mesta Moravskej Ostravy

Hoci si kardinál Dietrichstein vyjednal ochranu svojich statkov pred víťaznou cisársku armádou, nemohol zabrániť všetkým škodám. Bojujúce vojská v okolí Ostravy požadovali po obyvateľoch potraviny, krmoviny a peniaze. V dôsledku neustálych bojov bola navyše väčšina polí neobrábateľných a úroda v roku 1622 tak bola mizerná. Pobyty vojsk ruinovali rozpočet mesta ak tomu sa pridala ďalšia morová epidémia v roku 1625.

Dňa 26. augusta 1626 obsadili Ostravu dánskej oddiely Mansfeldová armády. Tie vyrabovali, na čo prišli, navyše zajali ostravského dekana Martina Regulina. Ten sa zo zajatia vrátil až 24. apríla 1628.

V roku 1637 sa majiteľom Ostravy stal princ Leopold I. Vilhelm, ktorý bol cisárom dosadený za olomouckého biskupa. Cisárov syn nikdy nedostal biskupské svätenie, navyše bol v rozpore s cirkevným právom súčasne biskupom vo viacerých mestách. Za jeho funkčného obdobia Ostravu dobyli švédske vojská, ktoré sa stiahli až v roku 1650.

Vojnové rany prehĺbila povodeň v roku 1649, ktorá zmenila tok Ostravice a poškodila mlyn, domy a usadlosti v Přívoze. Voda tiež zobrala úrodu z polí a zaplavila nemocnicu s kostolom.

Pozvoľné zlepšovanie začalo v roku 1661, kedy biskupstvo potvrdilo biskupským mestám (teda aj Ostrave) cechové artikuly. Ožívalo rybnikárstvo a mlynárstvo, výnosy začali stúpať aj vďaka mestskému mýtu. Tradičným zdrojom príjmov potom bol pivovar. K aktivizácii života prispelo obnovenie druhého jarmoku konaného v deň svätej Cecílie, ktorej bol zasvätený bočný oltár v Kostole svätého Václava.

Dňa 13. novembra 1723 odňal olomoucký biskup Ostrave dekanský úrad a preniesol ho do Bílovca, čím utrpela prestíž mesta.

Počas sliezskych vojen síce Ostrava nebola ušetrená zvýšených výdavkov, avšak po vroclavskom a drážďanskom mieri získala novú strategickú pozíciu na hraniciach. Cisárovná Mária Terézia potvrdila mestu všetky jeho privilégiá a navyše povolila konania nového jarmoku (už šiesteho v roku). Ekonomický rast nemal dlhé trvanie, pretože koncom 17. storočia bola postavená nová cisárska cesta, ktorá Ostravu míňala.

Prvá písomná zmienka o objave uhlia na území Ostravy je z roku 1753, kedy Přerovský krajský hajtman Václav Kořenský požiadal o udelenie výhradného oprávnenia ku kutaniu uhlia. Jeho nález, ktorý nebol presne lokalizovaný, však upadol do zabudnutia. Ojedinelé nálezy sa potom objavovali aj v ďalších rokoch. V tej dobe bolo známe, že sa uhlie v Ostrave nachádza, bolo však zriedka používané, pretože na dosah sa stále nachádzalo lacné drevo z Beskýd.

Prvý presne lokalizovaný nález uhlia urobil v roku 1763 lagnovský mlynár Ján Augustín v údolí Burňa na území Poľskej Ostravy. Druhý nález bol v roku 1780 na petřkovickom Landeku. Aj vtedy ale uhlie nevyvolalo príliš veľký ohlas. Systematickú ťažbu začali až Vlčkovci v roku 1787.

Pohľad na Moravskú Ostravu z roku 1911

Od roku 1880 až do konca habsburskej monarchie v roku 1918 sa Ostrava stala najvýznamnejšou priemyselnou oblasťou Rakúsko-Uhorska. Hospodársky potenciál aglomerácie, hustota osídlenia a ďalšie aspekty spôsobili, že sa mesto stalo významným ekonomickým a politickým faktorom v českých krajinách i celej ríši.

Obchodný dom Brouk a Babka

Po vzniku samostatného česko-slovenského štátu prešli postupne všetky úrady do rúk českých zástupcov. Zložitá národnostná situácia na Ostravsku si vyžiadala reorganizáciu miestnej správy a viedla k vzniku konceptu tzv. Veľkej Ostravy. Napriek tomu však Ostrava nemala také postavenie, ako iné mestá porovnateľné významom a veľkosťou. Na rozdiel od napr. Olomouca alebo Opavy nedostala vlastný štatút (charakter politického úradu prvej stolice). V meste sa nenachádzala ani obchodná a živnostenská komora.

Letecký pohľad na Moravskú Ostravu (rok neznámy)

Dňa 10. októbra 1938 obsadili nemecké oddiely tzv. piate pásmo, čím posunuli hranicu Nemecka až k Moravskej Ostrave. Tým spôsobili značné zásobovacie aj odbytové problémy. Nemecká okupácia potom vyvrcholila 14. marca 1939, kedy od 17. do 20. hodiny prebehlo obsadenie zvyšku mesta. Nemecká menšina nadšene vítala svojich "osloboditeľov" a horlivo pomáhala zaviesť nemecký poriadok. Ten sa o.i. prejavil zavedením jazdy vpravo, takže už 15. marca 1939 o štvrtej hodine ráno vycestovala prvá ostravská električka po pravej koľaji.

Všetky ostravské priemyselné podniky v českom vlastníctve boli obratom ruky prevedené na nemecké spoločnosti. Najvýznamnejšiu pozíciu na Ostravsku tak získali Göringove závody. Nacisti venovali najväčšiu starostlivosť ťažbe uhlia a výrobe koksu, ktoré potrebovali pre rozšírenie zbrojnej výroby. Ťažbu uhlia neustále navyšovali, bez toho aby sa pozerali na devastujúce následky neuváženej ťažby.

Vojnová ekonomika Ostravy vyvrcholila v roku 1943, potom s blížiacim sa kolapsom nemeckej ríše klesala výroba, viazli dodávky aj odbyt, pribúdalo sabotáží.

Jedným z mála pozitívnych dôsledkov okupácie bolo pripojenie Slezskej Ostravy (a ďalších sliezskych obcí) k Moravskej Ostrave, čím sa naplnila pôvodná myšlienka Veľkej Ostravy.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Moravská Ostrava na českej Wikipédii.